streda, 22. februára 2017

Kúzelná knihovníčka 4

Autorkou je Abyss

Ďalší polrok ubehol ako voda a to znamená len jedno: znovu som nafotila knižnicu. Neviem, kedy sa to všetko chystám čítať, lebo tie knihy pribúdajú obrovskou rýchlosťou, ale raz určite. Každopádne, moja zbierka teraz obsahuje cez 300 kníh. Presné číslo vám povedať neviem, ale som neskutočne rada, že sa mi to tak krásne rozrastá. Konečne som však objavila doma foťák a tie fotky sú o trochu lepšie ako predtým. Posledný článok nájdete TU


Táto láska je čím ďalej, tým plnšia a fakt ma to štve, lebo keď mi dojde miesto, tak budem na tých knihách už spávať. Väčšinou sú tu anglické knihy a pár srdcoviek. 

nedeľa, 19. februára 2017

Královna ohně


Autor: Anthony Ryan
Originálny názov: Queen of Fire
Séria: Stín krkavce
Diel: tretí
Počet strán: 680
Rok vydania: 2016
Vydavateľstvo: Host

Vélin Al Sorna musí pomoci vrátit Říši Královně. Po boji o holý život má královna Lyrna za úkol odrazit vpád volarské armády a znovu dobýt nezávislost Sjednoceného království. Aby dosáhla svých cílů, musí udělat víc než jen shromáždit své věrné příznivce. Musí se spojit se silami, které jsou jí odporné, a přivést válku k branám nepřátel. Zajistit vítězství má Vélin Al Sorna, avšak jeho cesta je plná obtíží. Volarská armáda má na své straně tajemného Spojence, který svým služebníkům nabízí nepřirozeně dlouhý život. Pokud má království zvítězit, musí Vélin Al Sorna Spojence zničit. Jenže porazit protivníka, jehož není možné zabít, je téměř nesplnitelný úkol, zvlášť když Vélinova píseň krve, mystická síla, která z něj udělala takového bojovníka, zlověstně umlkla...

Píseň krve a Pán věže zožali na Slovensku a v Čechách ohromný úspech. Čitatelia sa nevedeli dočkať záveru tejto úžasnej fantasy trilógie. Bol však ten záver taký epický, ako mal byť? Stála Královna ohně za to?

Pravdupovediac, zo začiatku to bola obrovská nuda. Nebavilo ma to, nenútilo ma to čítať, mohla som knihu odložiť aj na niekoľko dní a vôbec ma to neštvalo. Píseň krve som, naopak, nemohla pustiť z ruky. Striedanie pohľadov v tejto knihe je mierne chaotické a občas som sa v tom strácala. Pre obrovské množstvo postáv a komplikované udalosti sa v tom čitateľ naozaj bude strácať, ale akonáhle sa prehryzie ťažkým začiatkom a zvykne si na poradie rozprávačov, začne sa to stupňovať a naberať na akcii. Anthony Ryan je úžasný rozprávač príbehu, svojim postavám vdýchol život, vytvoril rôznorodé charaktery, ktoré rozlične reagovali na podobné situácie a dej je úžasne komplexný. Musím vás však varovať, že Anthony Ryan sa so svojimi postavami nehrá a bez ľútosti zavraždí vskutku dosť obľúbených ľudí, ktorí v knihe figurovali už od začiatku.

Odmlčela se a cítila, jak se v ní opět probouzí tentýž hněv jako při obléhaní města, hněv, který ji přiměl podřezávat hrdla otrokářům a sekat hlavy zajatcům. 


Čo by ste od tejto knihy mali očakávať je kopa bitiek, dobýjanie území a putovanie. V celej ríši to totiž vrie a chystá sa obrovská vojna. Každá z postáv sa vyberie úplne inou cestou na dosiahnutie tohto cieľa, pričom to zahŕňalo obrovské plánovanie. Kráľovná, ktorá vstala z popola sa totiž rozhodla vrátiť domov. Autor čitateľovi teda ponúka cestu naprieč celou ríšou, kde môžete spoznať všelijaké zákutia, staré legendy aj novú mágiu. Pravdupovediac, celkový záver bol iný, ako som čakala, ale nemôžem povedať, že zlý. Autor má u mňa obrovský obdiv ako túto sériu dokázala premyslieť a spracovať a pritom si udržať čitateľovu pozornosť počas všetkých troch kníh. Nikdy ste nevedeli, kde vás autor nachytá nepripravených a tento záver bol nepredvídateľný až do samého konca. Vôbec som netušila, kto vyhrá tú krvavú vojnu a koľko postáv ešte padne za obeť. Anthony má úžasné rozprávačské schopnosti a pekne postupne a hlavne pomaly odkrýva všetky tajomstvá, potom však príde veľké bum a už si nie ste istí, čo sa stalo. Pre mňa je toto jedna  z úplne najlepších fantasy sérií, aké som kedy čítala, pretože to má grády, obrovské tajomstvá, zvraty, postavy, ktoré počas tých kníh prešli neuveriteľným vývojom a úžasne sa zmenili, akciu, bitky, vojny. Anthony vytvoril fantastický svet plný mágie a nebezpečenstiev, ktorý vám poskytne skvelé dobrodružstvo na pár dní.

"Ale lidé jsou pořád lidé, ať žijí v jakémkoliv přepychu. Lžou, podvádějí, zrazují, a ať jim dáš cokoli, vždycky chtějí víc."

Máte radi fantasy? Máte radi bichle? Potom áno, toto je séria práve pre vás. Veľkým plusom je, že sa to číta veľmi rýchlo, lebo autor píše úžasne pútavo a zaujímavo. Pre mňa bolo toto obrovským zážitkom s pestrými a sympatickými postavami a bitke proti úhlavnému nepriateľovi celého impéria. Neviem, čo vám k tomu viac povedať. Asi už len to, že vám túto sériu odporúčam všetkými prstami a ak máte radi temnejšie fantasy, určite dajte šancu aj Anthonymu Ryanovi. Ja len dúfam, že sa dostanem aj k jeho iným dielam.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Pre Školy.
Vy si knihu môžete kúpiť TU

pondelok, 13. februára 2017

Prastarý meč


Autor: Rick Riordan
Originálny názov: The Sword of Summer
Séria: Magnus Chase a bohovia Asgardu
Diel: prvý
Počet strán: 496 
Rok vydania: 2016
Vydavateľstvo: Fragment

Magnus Chase žije na ulici a spáva pod mostom. Za šestnásť rokov svojho života už zažil viac hrôz a nebezpečenstva než hociktorý dospelý. No to najhoršie ho ešte len čaká! Pretože bohovia Asgardu sa chystajú na vojnu a príšery severskej mytológie – obri, trolovia, vlci a ešte väčšie hrôzy – pripravujú súdny deň. Treba prehľadať deväť svetov a nájsť zbraň stratenú tisíce rokov! Prvý diel novej trilógie z pera Ricka Riordana, tentoraz venovanej tajomným Vikingom a ich bohatej mytológii.

Milujem Percyho Jacksona a Bohov Olympu a Kronika Cartera Kana bola takisto hrozne super. Od tejto knihy som očakávala ešte niečo lepšie, ale podľa môjho názoru bol pre Ricka toto obrovský krok vedľa. 

Hneď prvá chyba bola, že si ma hlavný hrdina Magnus absolútne ničím nezískal. Prišlo mi, že autor len vzal Percyho, trošilinku ho zmenil a premenoval a vznikol Magnus. Neprišiel mi absolútne ničím výnimočný, občas síce trochu vtipný, ale vôbec nie tak, ako som čakala od Rickovej ďalšej postavy. Vlastne všetky postavy mi prišli hrozne nevýrazné, ničím výnimočné a už si nepamätám ani ich mená. Jedine tak Thor mal úžasný vkus na seriály. Annabeth to tam ešte ako tak spestrovala a scény s ňou boli asi najlepšie z celej knihy. Prvých asi 50 strán sa niečo dialo a potom som sa začala hrozne nudiť. Podľa mňa tam Rick pchal zbytočné informácie a vlastne už ani sám nevedel ako spestriť tú knihu, kým sa čitateľ dostane k hlavnej zápletke. Severskú mytológiu som nikdy nejak extra nemusela a bolo by jednoduché  to zhodiť na to, že ona je dôvod, prečo ma táto kniha nechytila. Bohuažiaľ, tá mytológia bola ten najmenší problém. Celkový štýl, akým to bolo napísané bol hrozne nudný a nezáživný a chýbala tomu tá šťava z predchádzajúcich sérií. Dokonca ani toho humoru tu nebolo toľko, aby to zachránil. 

"Povesti sú jednoducho príbehy o pravdách, na ktoré sme zabudli." 

Dej celej knihy hrozne stagnoval. Všetko to bolo o cestovaní a hľadaní toho meča. A na tom boli postavené udalosti z troch štvrtín celej knihy. Totálne nezáživné, nezaujímavé, žiadna poriadna akcia, nič, čo by si udržalo moju pozornosť. Ten dej bol zbytočne dopletený a naťahovaný a dokonca ani žiadne zvraty, pri ktorých by som otvárala ústa tu neboli. Neviem, kde sa stala chyba, ale tohto Ricka fakt nepoznám. Jedine tak tých posledných 150 strán sa niečo zase začalo diať, ale že by som to prežívala podbne ako pri Percym, to nemôžem povedať. Bolo to písané totálne ako cez šablónu s Percym. Obaja sa chceli pomstiť za rodiča, obaja museli nájsť vec, ktorou zastavia vojnu, obaja sa nečakane dostanú do tábora/Valhaly, kde sú im podobní. Keby viem, tak si radšej znovu prečítam Percyho a vykašlem sa na toto. Jediným plusom bolo to, že sa tam stretlo množstvo rôznych postáv - elfovia, trpaslíci, bezdomovci. Za to má Rick palec hore, lebo vytvoril nečakanú kombináciu postáv, ktoré spolu bojovali bok po boku ako starí priatelia bez hocijakých prekážok. Ale takto sklamaná som z knihy už dlho nebola a nečakala som, že by som tak niekedy mohla byť sklamaná práve z tej Rickovej knihy. 

Bohužiaľ som tušil, že toto nie je astmatický záchvat. Bol to totálny nervový kolaps. Vykoľajilo ma nielen to, že som mŕtvy a trčím v zvláštnom vikinskom posmrtnom živote, kde si ľudia objednávajú od hotelovej služby prasacie hlavy a navzájom sa prebodávajú v hale. 

Veľmi ma mrzí, že táto kniha u mňa dopadla práve takto. Rick Riordan je jeden z mojich najobľúbenejších autorov a týmto ma naozaj nepríjemne prekvapil, lebo netuším, čo chcel dokázať tým, že v podstate skopíruje Percyho. Veľmi sa však teším na The Trials of Apollo, pretože Apolón bol vždy geniálny, takže tá kniha bude podľa mňa znovu super. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia
Vy si knihu môžete kúpiť TU.

streda, 8. februára 2017

Odporúčam 4: Nezávisláci, Peter Pan a epidémia

My ostatní tu len tak žijeme - Patrick Ness
Anotáciu nájdete TU.

Prečo? 
Hlavným dôvodom je to, že je to brutálne originálne, nové a neokukané. Patrick Ness priniesol niečo, čo sme tu ešte nemali. Kniha totižto rozpráva príbeh obyčajných tínedžerov, ktorí sa stali svedkami niečoho nadprirodzeného, ale nie sú to tí vyvolení, ktorí musia zachrániť svet. Ness podáva príbeh, v ktorom sú postavy vykreslené neuveriteľne realisticky, kde sa všetko točí len okolo problémov tínedžerov ako maturita, láska, rodina. Pritom sa však dejú čudné veci a oni sa tomu prizerajú, ale nezasahujú. Kniha je napísaná veľmi ľahkým štýlom, Ness píše krásne, je to plné skvelých myšlienok, vtipných alebo trápnych situácií, zážitkov. Na začiatku každej kapitoly je krátky úryvok z toho, čo sa deje vo svete tých vyvolených, ktorí zachraňujú svet, takže máte možnosť sledovať príbeh z dvoch perspektív a podľa mňa je to absolútne geniálne. Nečakajte akčný príbeh. Čakajte niečo, pri čom si oddýchnete, zasmejete sa. A hlavne, táto kniha je vskutku nezvyčajná a nie každému sadne, hlavne kvôli tomu aká je špecifická. Ale podľa mňa jej určite dajte šancu.

Tak padne náš svět - Megan Crewe
Anotáciu nájdete TU.

Prečo? 
Povedali by ste, že toto je dystopia ako každá iná. Na jednu stranu áno, naozaj je. Ale na druhú stranu sa líši asi všetkým. Prvé, čo by som vyzdvila je to, že kniha je písaná denníkovým štýlom. Autorka píše fantasticky, číta sa to neskutočne rýchlo a nemôžete sa odtrhnúť. Predstavte si ostrov ďaleko od civilizácie, kde zrazu začne zúriť vírus. Najprv vám to bude pripadať ako obyčajná chrípka a potom začnete zomierať. Nič také sme tu ešte nemali. Prišlo to nečakane a prekvapivo. A hlavná hrdinka Kaelyn píše listy jej najlepšiemu priateľovi, ktoré však nie sú len o tom, že zúti epidémia a nevedia, ako ju vyliečiť. Autorka sa popri hlavnej téme vírusu zameriava aj na pocity a myšlienky hlavnej hrdinky, ktorá si musela prejsť všeličím. Niekedy sú to len také výkriky do tmy. Príbeh je však veľmi realistický, krásne napísaný, zaujímavý, miestami akčný, ale aj silný a emocionálny. Pri tejto knihe ani nebudete vedieť, ako rýchlo ste sa dostali na koniec. Toto je jedna z najlepších dystopických kníh, aké som kedy čítala a verte mi, že toto určite chcete čítať aj vy.

Unhooked - Lisa Maxwell
Anotáciu nájdete TU.

Prečo? 
Máte radi Petra Pana, Neverland a páčila sa vám séria Splintered/Šepotání? Tu ste potom na správnej adrese. Táto kniha totiž ponúka pekne temný Neverland a Petra Pana, ktorý je trochu záporák. Hlavná hrdinka je síce trošku hlúpučká, ale nakoniec sa prejaví aj jej schopnosť rozmýšľať a aj statočnosť a odvaha. Každopádne všetky postavy sú geniálne spracované, ten temný ostrov je miestami fakticky strašidelný a celý dej je zaujímavý, záhadný a dosť akčný. A naozaj, ak sa vám páčilo Splintered, toto sa vám bude páčiť takisto. Aspoň to predpokladám. Pre mňa bola táto kniha úžasným zážitkom, neskutočne som si ju užila a nemohla som sa od toho odtrhnúť. Autorka vie písať a píše fakt dobre. Tento retelling je jeden z tých lepších a som si istá, že tam nájdete niečo, čo sa vám určite zapáči a donúti vás čítať ďalej. A ďalšia vec: piráti. Kto nemá rád pirátov a kapitána Hooka (hlavne toho z OUaT)? Toto je geniálna zmes fantastiky a klasickej rozprávky a uvidíte, že si to zamilujete.

sobota, 4. februára 2017

Korene hriechu


Autor: Marja Holecyová
Počet strán: 440 strán
Rok vydania: 2016
Vydavateľstvo: Fragment

Často stačí zasiať len drobné semienko hriechu. Ak sa hlboko zakorení, zanecháva spúšť. Dokáže zničiť dlhoročné priateľstvo, zmeniť bratskú lásku na nenávisť a vtiahnuť aj ďalších do víru pokušení...
História si Jána Podmanického a jeho o pätnásť rokov mladšieho brata Rafaela pamätá ako nemilosrdných násilníkov, ktorí bez škrupúľ prezliekali kabáty, drancovali a dobýjali hrady. Ako sa z týchto nerozlučných rebelantov mohli stať nepriatelia Hovorí sa, že za všetkým hľadaj ženu... Loriana by zostala prostou slúžkou na hrade baróna Ostrožiča, nebyť rozmaru malej baronesy Kataríny, ktorá si ju zvolila za priateľku. Zobrala ju pod svoje krídla, naučila ju správať sa ako dáma, umožnila jej vzdelanie. Len jej pôvod nemohla zmeniť. Loriana už nepatrila medzi sedliakov, no nemohla sa zaradiť ani medzi šľachtu. Jedného dňa do mestečka vtrhli bratia Podmanickí s bandou hrdlorezov. Z chlipných rúk násilníkov vytrhol Lorianu tajomný rytier a postavil ju pred prvé hriešne pokušenie. Vo svojej dievčenskej naivite sa doňho zamilovala, no keď po rokoch zavítal na Ostrožičovo panstvo, pochopila, že bola kruto oklamaná. A predsa ju túžba byť v jeho náručí stavia pred ďalšie ťažké skúšky.
Hriešny príbeh z obdobia Uhorska v 16. storočí o dospievaní dvoch priateliek a pokušeniach, ktoré im odhalia, kam až môžu siahať korene jedného hriechu.


Majka Holecyová sa pred pár rokmi na Slovensku preslávila svojou fantasy sériou Mariotovi dediči. Potom sa na chvíľu odmlčala a teraz prináša svoju ďalšiu knihu z obdobia Uhorska o láske, zrade a priateľstve. Ako sa mi páčil jej ďalší počin? 


Čo sa týka postáv, tak tie boli zobrazené veľmí realisticky. Ich správanie bolo prirodzené a reálne. Katka, ktorá bola baronesou, sa aj podľa toho chovala. Bola rozmaznaná, namyslenejšia, ale na druhú stranu mala aj bláznivé nápady a ani zvedavosť jej nechýbala. Zachovala sa však poriadne hnusne, keď zistila tú jednu vec. Potom som ju už nemohla vystáť a hrozne mi liezla na nervy. Loriana sa mi páčila oveľa viac, ale aj ona mala svoje muchy. Pochopím jej rozhodnutia, ktoré spravila v 15-tich, ale nepochopím, prečo sa ako dospelá žena správala, ako keby mala stále 15 rokov. Navyše so sebou nechala tak zametať. Daniel sa mi vôbec nepáčil, podľa mňa bol hrozný pokrytec a absolútne som nepochopila, prečo ho tam majú všetci v obľube. Naopak Rafael bol vskutku dosť fajn, ibaže ma iritoval tým, že keď bol naštvaný, tak sa potreboval pomaly násilne s niekým vypsať. Ako really? Katkina rodina bola hrozne divná a boli to neskutoční idioti. A Ján Podmanický bol, povedzme, taký Grigo Zka. Niečím mi ho občas pripomínal. Každopádne, postavy boli rôznorodé, úžasne prepracované a mali svoje muchy, nikto tam nebol nejaký dokonalý hrdina, ktorý premôže kohokoľvek.

Keď odišli, Katarína s Lorianou si naraz sadli a mlčky predýchavali  stretnutie s mužom, ktorý tak nečakane zamiešal ich osudmi. 


Nemôžem povedať, že by sa autorka sústredila a vymyslela nejakú ozajstnú, obrovskú zápletku. Táto knižka bola skôr zameraná na romantickú líniu, priateľstvo, intrigy, tajomstvá a na život dvoch mladých žien z rozličných vrstiev v 16. storočí. V knihe boli úžasne zobrazené rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Na jednej strane stála šľachta, ktorá mala moc, peniaze a všetko, na čo pomysleli, na druhej strane stáli chudobní ľudia, ktorí museli tvrdo pracovať celý život, len aby neumreli hladom a nakŕmili svoju rodinu. Taktiež uvidíte, ako rýchlo môže skončiť dlhoročné priateľstvo len kvôli blbosti. Autorka sa tam snažila zakomponovať aj nejakú akciu, boj, napätie. Sčasti sa jej to podarilo, ale bolo to veľmi rýchle a nejak som si nedokázala tú akciu užiť. Ale zaujímavé to bolo. Koniec mi však prišiel zbytočne unáhlený a nepremyslený. Akože, zabijem postavu, lebo už neviem, čo s ňou robiť ďalej, ako ju do príbehu zakomponovať. Čakala som trochu premyslenejší a zmyselnejší koniec. Nechcem tým však povedať, že kniha bola zlá. Práve naopak, aj napriek chybičkám, bola tá kniha skvelá. Čítala sa rýchlo, nemohla som sa odtrhnúť, lebo som bola zvedavá, ako dopadnú osudy hlavných hrdiniek a bola to kniha prečítaná na jedno posedenie. Nečakajte akčný príbeh z histórie plný bitiek, pretože Korene hriechu ani zďaleka nie sú o bitkách.

V živote sú však aj chvíle, keď jednoducho strácame kontrolu nad svojím životom a zo všetkých možností, ktoré máme na výber, ani jedna nevedie k dobrému koncu. 

Pre mňa bola táto kniha zaujímavým čítaním a nečakala som, že sa mi bude až tak páčiť. Neznášam totiž dejepis a históriu a takisto moc nemusím romance, takže prečo si neprečítať rovno historickú romancu, všakže? Majka Holecyová znovu nesklamala a priniesla skvelý príbeh. Dajte Majke šancu, pretože ak ste čítali Mariotových dedičov tak viete, ako skvelo píše a keď nie, no dajte jej šancu aj tak a uvidíte, že si vás niečím určite získa. Lebo táto kniha je skutočne hriešne dobrá.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.
Vy si knižku môžete kúpiť TU

pondelok, 30. januára 2017

Knihomoľ vs. spoločnosť

Všetci ste sa už určite stretli s tým, že keď ste povedali, že radi čítate, ľudia na vás pozerali, ako keby ste spáchali nejaký zločin. Nemám pravdu? Ja viem, že mám. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, že prečo? No preto, že žijeme v spoločnosti plnej pokrytcov. Poviete mi, čo je zlé na čítaní kníh? Okrem toho, že si zlepšujeme gramatiku, slovnú zásobu, vyjadrovanie, predstavivosť, nám knihy dávajú možnosť oddýchnuť si a relaxovať. Povedzme si pravdu: keď niekomu poviete, že čítate knihy, okamžite si vás daný človek zaškatuľkuje ako niekoho, kto celé dni len sedí/leží doma, nič nerobí a celý čas má len nos zaborený v knihe, nemá kamarátov, nemá sociálny život, je bifľoš, je nudný, nevie sa zabávať a nedajbože aby ešte taký knihomoľ išiel na nejakú párty. Veď čo by tam robil? CHYBA!
Toto ma na ľuďoch vytáča. Škatuľkovanie. Ale neskutočne. To, že čítame knihy, máme chorobnú potrebu ich nakupovať a občas sa vyjadrujeme tak, že nám rozumejú len ostatní knihomoli, stále neznamená, že si nás majú automaticky zaškatuľkovať ako domaseda. Haló,ľudia, preberte sa! Nežijeme predsa v spoločnosti, kde človek potrebuje mať len jedno miesto, ktoré ho bude celého vystihovať. Tak čítam knihy. A čo? Chodím aj na diskotéky, zabávam sa s kamarátmi, prekvapivo (pre vás) vlastne MÁM kamarátov, snowboardujem a robím ďalších tristo činností, ako všetci ostatní. A vo voľnom čase si prečítam knihu. Je to snáď trestné robiť všetko toto dokopy? Tak ako aj hudobníci, športovci....aj my máme normálny život, ale zároveň sa venujeme aj našim koníčkom.

A viete, čo je ešte čerešnička na torte? Keď niekomu poviete, že čítate fikciu alebo fantasy, sci-fi. Otázky typu: "Prečo nečítaš niečo, čo využiješ v živote?", "Čo ti dá fantasy do života?" ma vedia vytočiť omnoho viac. Prečo by som mala čítať niečo čo ma nebaví? Ja nečítam knihy preto, aby som z nich niečo mala. Čítam ich pre zábavu. Keď raz budem chcieť byť filozofom alebo vedcom alebo matematikom (not gonna happen), potom si prečítam knihy, ktoré mi "dajú niečo do života". Smutné je, že toto dnešná idiotská spoločnosť ľudí, ktorí si myslia, že zožrali všetku múdrosť sveta, nepochopí. Ale to, že ich život závidí od ťukania do mobilov je, samozrejme, v poriadku. Veď mobil vám toho toľko dá - napríklad možno prvýkrát za život navštívite očného z toľkého čumenia na ten displej. Preboha veď nežijeme v primitívnej spoločnosti, aby sme sa navzájom odsudzovali pre takéto banality. To, že hlavný cieľ dnešnej mládeže (česť výnimkám) je prepiť celý víkend a nič si z toho nepamätať, neznamená, že takí musíme byť úplne všetci. Verte či nie, aj knihomoli sa totiž chodia zabávať. Netreba mať vždy všetkých zaškatuľkovaných len preto, že robia niečo, čo ich baví.

Vlastne ani neviem, prečo som sa rozhodla toto napísať. Berte to ako taký výkrik do tmy. Povedala by som, že som tým nechcela nikoho uraziť, ale vlastne miestami aj chcela. Skôr sa snažím otvoriť ľuďom oči, pretože tieto veci sa mi (a vlastne väčšine knihomoľov) reálne stávajú a neskutočne ma to dokáže vytočiť. V týchto prípadoch by som vraždila pohľadom, keby to je možné. Určite tu už bolo niekoľko podobných článkov a ak som niekomu vzala nápad, tak sa ospravedlňujem, ale dúfam teda, že nie. Majte sa pekne!

utorok, 24. januára 2017

Beztvárni


Autor: Derek Landy
Originálny názov: The Faceless Ones
Séria: Detektív kostlivec
Diel: tretí
Počet strán: 304
Rok vydania: 2016
Vydavateľstvo: Slovart

Niekto si vzal na mušku teleportérov a vyvražďuje ich pekne zaradom. Nikto nevie, kto to má na svedomí ani čo tým vlastne sleduje. Našťastie má Valkýra svoj odraz, ktorý namiesto nej chodí do školy. Veď kto by mohol hneď na prvej hodine napísať písomku z geometrie, keď po nociach vyšetruje záhadnú sériu nadprirodzených vrážd?
Valkýra a Kolohnát vezmú pod ochranné krídla mladého teleportéra Renna Šípa, z ktorého sa vykľuje najnezodpovednejší a najnafúkanejší človek na svete. Navyše im na krk dýcha rada starších, lebo sa chce Kolohnáta zbaviť. A aj najnešikovnejší detektív pod slnkom, podľa ktorého stojí za vraždami sám Kolohnát. A Beztvárni? Tí si brúsia zuby na náš svet. Tu ešte bude veselo.


"Nemôžeš len tak strkať druhým ruku cez hlavu. Po prvé, je to neslušné. Po druhé, dokáže to človeka vážne rozhádzať."


Prišli vám prvé dva diely detské? V tom prípade pokračujete, lebo je to čím ďalej, tým temnejšie a hrozivejšie. A stále lepšie a lepšie. Mňa Derek Landy znovu nesklamal.

Pri tomto príbehu je krásne vidieť, ako sa postavy dokážu počas príbehu úžasne vyvíjať. Valkýra od prvého dielu prešla neuveriteľne obrovskou zmenou. Z malého dievčaťa, ktoré chcelo nezvyčajný život a chcelo sa vrhnúť do každej akcie bez rozmyslu, sa pomaly stáva inteligentná, šikovná tínedžerka, ktorá nakope nejeden zadok. A Kolohnát je stále Kolohnát - geniálny a vtipný. Renn Šíp sa mi už od začiatku pozdával, tak uvidíme, čo sa z neho nakoniec vykľuje. Páči sa mi, ako autor príbeh stále rozvíja, pridáva nové postavy do každej knihy, prichádza s novými zápletkami, ktoré vždy nepriamo vedú k niečomu väčšiemu. Ten chlap to podľa mňa písal, keď ma niekoľko promile, ale aj tak to má obdivuhodne a detailne premyslené. Postavy sú skvelo spracované, farbisté, živé a autorov jednoduchý štýl písania vám nedovolí sa od knihy odtrhnúť. Dokáže si udržať vašu pozornosť a vy budete zvedaví, ako to všetko skončí.

Vpálil sa jej hlboko do mozgu. Bol ako myšlienka či náznak myšlienky - ako spomienka na niečo, čo nikdy nezažila, ako tieň všetkých týchto vecí, ako ich obrátený odrza na hladine jazera uprostred tichej noci. 

Poviem vám, že tento diel mal grády. Bolo to akčnejšie, záhadnejšie a temnejšie. Po celý čas sa tam niečo dielo a naši hrdinovia sa zas a znovu dostávali do problémov, ako vždy, z ktorých sa vyhrabáva ťažko. Navyše im horelo za zadkom. Doslova. V tejto knihe sa autor viac zameral na mágiu a už to neboli bitky len so zbraňami, ale už do toho všetkého pekne zasahovala mágia. Mám pocit, že autor sa rozhodol, že smrť bude vládnuť svetu. Akoby si zobral paličku a ukazoval: ty zomrieš, ty zomrieš, aj ty zomrieš, ty skoro zomrieš, pretože sa zachoval kruto a bezcitne pri tom, ako zabil niekoľko pre mňa dosť podstatných a obľúbených postáv. Táto kniha bola oveľa, oveľa lepšia ako predchádzajúce dve, lebo tu bolo gigantické množstvo akcie, tajomstiev, plno zrady, plány, ktoré neboli plánmi, ale paradoxne to bolo aj najvtipnejšie. Kolohnát sa proste nezaprie. Btw. niektoré mená znejú vskutku veľmi vtipne. Pri Derekovi už naozaj ani neviete, kto je vlastne dobrý a kto zlý, lebo on to dokáže motať a motať a spraviť z toho niečo totálne iné, ako ste si doteraz v márnej nádeji mysleli. A poviem vám, že ten koniec bol niečo, čo ste by ste si nepredstavovali ani v najhoršom sne. Fakt, nikdy by ste nič také nečakali. Derek vie, ako si pripraviť poriadne pekvapenie, ktoré vyrazí čitateľovi dych.

Obrátila sa, potom znova - hľadala niekoho, kto vie, čo robiť, kto má nejaký plán. Nikoho nenašla. Nik nevedel, čo s tým. 

Táto séria sa možno začala ako niečo detské s nádychom fantasy, čo by ste kúpili svojmu možno 11-13 ročnému synovi. Lenže potom sa to všetko zvrtne a už je z toho akčná, zaujímavá, záhadná fantasy plná mágie, fantastických hrdinov, nečakaných zvratov a všetko dolaďuje tá štipka temnoty, s ktorou autor ešte určite neskončil. Dajte tejto sérii šancu, pretože je vskutku nezvyčajná a naozaj zábavná. Navyše, za pokus nič nedáte že?


Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Ďalšie stretnutie s Kolohnátom a Valkýrou vás čaká TU