sobota, 28. mája 2016

A court of thorns and roses


Autor: Sarah J. Maas
Séria: A court of thorns and roses
Diel: prvý
Počet strán: 419
Rok vydania: 2015
Vydavateľstvo: Bloomsbury

Feyre's survival rests upon her ability to hunt and kill – the forest where she lives is a cold, bleak place in the long winter months. So when she spots a deer in the forest being pursued by a wolf, she cannot resist fighting it for the flesh. But to do so, she must kill the predator and killing something so precious comes at a price ...
Dragged to a magical kingdom for the murder of a faerie, Feyre discovers that her captor, his face obscured by a jewelled mask, is hiding far more than his piercing green eyes would suggest. Feyre's presence at the court is closely guarded, and as she begins to learn why, her feelings for him turn from hostility to passion and the faerie lands become an even more dangerous place. Feyre must fight to break an ancient curse, or she will lose him forever.


Sarah J. Maas u mňa najviac zabodovala sériou Throne of glass, ktorú som si neskutočne zamilovala. Keď vyšiel prvý diel jej novej série, tak som zo začiatku mala trochu pochybnosti, keďže je to retelling na Krásku a zviera, čo nie je práve moja obľúbená rozprávka. Tak či onak, Sarah J. Maas je úžasná a znovu ma dokázala absolútne dostať. 

Neviem, čím to je, ale Sarah vždy vytvorí absolútne skvelé hrdinky. Či ako hlavné alebo vedľajšie postavy, vždy je ženská postava obdivuhodne silná a skvelá. A v tejto knihe to nebolo inak. Feyre bola bojovníčka. Skvelá lovkyňa, ktorá by pre svoju rodinu spravila čokoľvek. A pre lásku ešte viac. Samozrejme, mala aj chvíľky, kedy mi liezla na nervy, lebo zmýšľala ako pätnásťročná, pričom mala devätnásť. Jej rodina mi však liezla na nervy. Aspoň na začiatku. Otec úplne slabý a zlomený, sestry namyslené a s ružovými okuliarmi. snívajúce o živote, ktorý nikdy nemohli mať v situácii, v akej sa nachádzali. A potom tu bol Tamlin a Lucian, ktorí zmenili Feyrin život od základu. Prvá vec: Luciana som mala a stále mám omnoho radšej. Od začiatku mi bol sympatickejší, aj keď bol vcelku uzavretý a rezervovaný, ale inak aj vtipný a milý. Tamlin mi už sadol o niečo menej. Áno, aj on bol fajn, ale prišiel mi hrozne slabo vykreslený a nedokázala som si ho obľúbiť. A poviem na rovinu, že Rhysanda som ani zďaleka nemala rada. Mal síce svoje svetlé momenty, ale aj tak sa mi stále hnusil a proste nemám ho rada. A ďalšia skvelá a silná hrdinka bola Amarantha. Síce to bola viacmenej záporná postava, ale treba uznať, že bola svojím spôsobom perfektná. 

Here were the creatures of the blood-filled legends, the ones that slipped through the wall to torment and slaughter mortals. The ones I would have been glad to kill that day in the snowy woods. 


Samotný príbeh znovu potreboval na začiatku menší rozbeh. Aby sme pochopili ten svet, Feyrein život, život faerov a systém ich sveta. Ale znovu to bolo neskutočne parádne premyslené a napísané. Akčný začiatok, pomalší stred so spoznávaním sveta za tou Stenou, Luciena a Tama, vzťahov medzi faermi. Proste vysvetlenia na všetko, občas aj romantické momenty a odhaľovania mnohých tajomstiev. A koniec bol proste len WOW. To bolo niečo tak akčné, totálne nečakané a taký plot twist by vás nenapadol ani vo sne. Fakt som si nemyslela, že by sa niečo také mohlo stať. Maas to mala znovu fantasticky premyslené, v deji sa striedali akčné momenty s tými neakčnými, všetko pekne doplňovali dosť strašidelné (aspoň v mojich predstavách) magické bytosti, s ktorými Feyre mala tú česť. A autorka ma znovu dostala jej skvelým svetom a osudmi postáv, ktoré sú spolu totálne prepletené a verím tomu, že to ešte ani zďaleka neskončilo. Zbožňujem autorkin štýl písania, ktorý je absolútne pútavý a čitateľný a mnohokrát nechá na konci kapitol prekvapenie, vďaka ktorému chcete pokračovať v čítaní. Maas vás na ten príbeh totálne namotá a nepustí. Nepáčilo sa mi však, že tá romantická zápletka sa tak hrozne rýchlo vyvíjala. Podľa mňa to bolo až prehnane rýchle a mohla trošku počkať, ale tak malo to svoj zmysel. Knihy od Sarah taktiež majú určité čaro v jej citátoch a absolútne pekných a pravdivých myšlienkach, ktoré dokáže perfektne zakomponovať do toho príbehu.

I wept for hours. For myself, for Tamlin, for the fact I should be dead and had somehow survived. I cried for everything I'd lost, every injury I's ever received, every wound - physical or otherwise. I cried for that trivial part of me, once so full of color and light - now hollow and dark and empty. 

Úprimne netuším, o čom chce autorka písať v pokračovaní, keďže toto mohlo kľudne skončiť, ako samostatná kniha. Ale ako poznám Maas, tak ona si pripraví niečo obrovské a neuveriteľné a prekvapivé a bude totálna pecka to čítať. U mňa znovu zabodovala aj s touto knihou a s čistým svedomím môžem povedať, že by som od nej prečítala fakt asi úplne všetko. Proste toto bola jedna parádna, divoká jazda, ktorú si ani vy nesmiete nechať ujsť. A ja sa už teraz hrozne teším na dvojku, ktorá vychádza už čoskoro. A vy si proste knihy od SJM prečítajte. Berte to ako povinnosť.

sobota, 14. mája 2016

Spoločenstvo drakov: Talon


Autor: Julie Kagawa
Originálny názov: Talon
Séria: Talon
Diel: prvý
Počet strán: 344
Rok vydania: 2015
Vydavateľstvo: Fragment

Pred dávnymi vekmi boli draci na pokraji vyhynutia. Legendárni drakobijci z Rádu sv. Juraja ich takmer vyhubili. Tí, ktorí prežili, sa ukrývali v ľudskej podobe. Ich počet pomaly rástol a moc silnela. Ubehli stáročia a draci sa pripravujú na okamih, keď ľuďom ukážu, kto je skutočným pánom sveta... Sledovať, začleniť sa, splynúť. Presne to má za úlohu dračie dievča Ember. Má za sebou základný výcvik a dokáže na seba vziať ľudskú podobu. Jeho budúcnosť je vopred naplánovaná: má poslúchať, nevyčnievať z radu a slepo plniť rozkazy. To všetko na rozkaz tajnej a nekompromisnej dračej organizácie s názvom Talon. Ember sa však s tým vôbec nestotožňuje. Zisťuje, že svet nie je len čiernobiely. Spoznáva utečenca, ktorý sa proti demagógii Talonu vzbúril, a tiež človeka, ktorý zasiahne jej srdce.
Je pravda to, čo jej celý život vštepovali do hlavy? Je Talon stelesnením dobra, kým ľudia sú zlí? Ember zisťuje, že dosiaľ vštepovaná "pravda" má veľké trhliny. Ako sa rozhodne? Vernosť Talonu či iný, nepoznaný osud?


Julie Kagawa je pre mnohých známa a obľúbená autorka. U Čechov známa knihami Železný král a Železná dcera a u nás ju preslávila jej najnovšia kniha o drakoch s názvom Talon. Čakali by ste, že to bude len ďalší nevydarený príbeh o drakoch, ktorý sa nakoniec aj tak sústredil na niečo úplne iné, ale opak je pravdou. Talon je zatiaľ najlepšia kniha o drakoch, akú som čítala. 

Mnohí by podľa anotácie mohli usúdiť, že je to nejaká kópia Draki. Ale nebojte sa, nie je. Áno, je to síce trochu podobné, ale kópiou Talon ani zďaleka nie je. Postavy máme rozdelené na tri tábory - Vojaci Rádu sv. Juraja, draky z Talonu a draci utečenci. A ešte ľudia, ale tí sú momentálne dosť nepodstatní. Naša hlavná hrdinka Ember, ktorá patrí pod organizáciu Talon, je poslaná do nášho - ľudského sveta - na akýsi tréning či výcvik. Whatever. Spolu so svojim bratom Dantem, ktorý bol mimochodom hrozne super a ja som si ho totálne obľúbila, sa nasťahujú k svojim novým ľudským pestúnom, ktorí spolupracujú s Talonom. Ember sa postupne začne začleňovať do spoločnosti, spozná svojich nových ľudských priateľov - Lexi, Kristin, Calvina a začne s nimi tráviť svoje voľné chvíle, bude sa učiť surfovať a užívať si život ako obyčajná ľudská tínedžerka. A samozrejme, to by nebola YA bez ľúbostného trojuholníku. Takže zrazu sa nečakane zjaví cudzinec, vlastne dvaja cudzinci - Garret a Riley, ktorí majú obaja obrovské tajomstvo. Riley mi žral nervy od začiatku, čo sa tam zjavil. Takže nie, jednoznačne nie Riley. Zostávam hrdou členkou týmu Garret. A je mi fuk, že po svete budú pobehovať malé ľudodráčiky.

Ten "sakramentský zhon" znamenal, že som skoro ani nemala čas pre seba. Chceli, aby som sedela, počúvala, učila sa, bola ticho, keď sa mi chcelo utekať, kričať, skákať, lietať. 


Príbeh bol rozprávaný z troch pohľadov - Ember, Garret a Riley. Emberin bol fajn, ako hrdinka nebola hlúpa ani zbabelá, rozmýšľala vcelku dosť triezvo, užívala si život, samozrejme, že mala ostrejší jazyk a často nadávala na mnoho vecí, ale ja na jej mieste by som robila asi to isté. Ember však nebola ničím výnimočná hrdinka, ničím sa od ostatných YA hrdiniek nelíšila a určite mi neostane v pamäti tak, ako taká Celaena alebo Rose z UA. Garretov pohľad som si totálne užívala, on bol inteligentný, silný, skvelý a božský a jednoducho super mužská postava. Riley bol idiot. Hej možno robil niečo pre dobrú vec a dobro ostatných, ale mne proste nesadol. A aj Dante mal svoj priestor, ale ten chlapec ma neskutočne sklamal. Bolo to ako: "Nieee, to nemôžeš urobiť. Lámeš mi srdce. Dante, zmeň saa." Takže, ako vidíte, tú knihu som vcelku dosť prežívala. Hneď vám poviem prečo. Autorkin štýl písania je absolútne svieži, pútavý a kapitolu ukončí vždy tak, že aj keď to nie je napínavé, aj tak chcete čítať ďalej, pretože chcete vedieť, čo sa stane s postavami, ktoré ste si tak obľúbili. Dej vôbec nestagnuje, nenájdete hluché miesta a do príbehu sú zapletené akčné momenty, obrovské intrigy aj u Talonu aj u Rádu sv. Juraja. Romantická zápletka sa rozvíja krásne, pomaličky, žiadne unáhlené: "Hm, poznám ho deň, ale milujem ho z celého srdca a bla bla bla..". Autorka dala priestor aj ostatným postavám, okrem Garreta a Rileyho. Môžeme viac spoznať Danteho aj Emberine kamarátky. Autorka taktiež myslí dopredu a najprv všetko naplánuje až potom to hodí na papier. A samotný príbeh je skvelo premyslený, prepracovaný, a nie odfláknutý a prvoplánovaný, ako bolo už spomínané Draki. A najdôležitejšia vec: Sú tu predsa draky!! A poviem vám, že toto bolo najlepšie dielo s drakmi, pretože autorka ich dokázala opísať a spracovať priam brilantne a nepchala do popredia zbytočnú politiku alebo zbytočné city hrdinky. Lebo príbeh je proste o drakoch a ona tam tie draky fakticky zakomponovala tak, ako to ľudia pred ňou nezvládli.

Aj keby som klamal. Aj keby - ak by som bol sám k sebe úprimný - vo mne niečo malé nadšene poskočilo pri predstave, že sa s ňou zasa uvidím. Niečo, čo som schovával v najtemnejšom kútiku svojej mysle, sa desilo a neschvaľovalo to, čo plánujem. 

Talon je nakoniec veľmi príjemným čítaním a verím, že autorka má prichystaných ešte mnoho prekvapení a tajomstiev. Či už o organizácií Talon, o Ráde sv. Juraja alebo o individuálnych postavách. Celý príbeh bol skvelý a prirodzený a bolo vidno, že postavy do ľudskej spoločnosti proste nepatria, aj keď sa postupne určite začleňovali. A s autorkou som určite ešte neskončila. Mám doma jej knihu Železný král a po tejto skúsenosti sa do nej pustím snáď čo najskôr. A vy dajte Talonu šancu, lebo draky sú úžasné! A ja budem dúfať, že vyjde aj pokračovanie.


Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Fragment.
Vy si ju môžete kúpiť TU

nedeľa, 8. mája 2016

Desať knižných dní 5: Šesť obľúbených autorov


Pre mňa bolo veľmi ťažké česť mojich obľúbených autorov. Každý spisovateľ vždy dáva do príbehu niečo nové a originálne, nejakú časť seba alebo svojich spomienok a práve preto sú všetky príbehy výnimočné. A vybrať len hŕstku z toľkých skvelých diel, z toľkých talentovaných ľudí je nehorázne ťažké. Nakoniec som ich niekoľko vybrala, ale tu by bolo treba tak 50 priečok, aby som bola úplne spokojná. 

Táto žena zmenila život mnohým deťom i dospelým a ten príbeh je stále rovnakým fenoménom. Áno, hovorím o skvelej Joanne Kathleen Rowlingovej, ktorá napísala práve ten úžasný príbeh o mladom čarodejníkovi. Rowlingová píše neskutočne úžasne, prichádza stále s novými a originálnymi prvkami a pri Harrym Potterovi som sa ani raz nenudila. Preniesla čitateľov na magické miesto ako je Rokfort a všetci sme ako jedenásťroční čakali sovu s listom. Táto pani je pre mňa naveky číslo 1 v rebríčku najlepších autorov. 


Rick Riordan pre vás taktiež nie je neznámy. Autor úspešných sérií ako Percy Jackson, Bohovia Olympu alebo Kronika Cartera Kana. A Riordan nikdy neprestáva, takže teraz nám pekne pracuje na príbehy o Magnusovi Chaseovi a o samotnom Apolónovi. Jeho knihy sú zmesou gréckej mytológie, bojov a neuveriteľne trefného humoru. Pri každej jeho knihe som sa smiala a nemohla som prestať. Ľudia okolo mňa si mysleli, že mi preplo alebo čo, keď sa smejem na knihe. Ale verte či nie, Rick je na toto profesionál. 


O mojom objave minulého roka ste odo mňa tiež počuli už tisíckrát. Jej celosvetovo úspešná séria sa stala jednou z mojich najobľúbenejších a táto autorka sa okamžite dostala medzi mojich top autorov. Sarah J. Maas so svojím Trónom zo skla očarila mnohých. A mala čím. Vytvorila neskutočne krásny svet plný zrady a intríg, fantastickú skvelú hrdinku ako je Celaena Sardothien, perfektné vedľajšie postavy. Na príbeh sa dá pozerať z mnohých perspektív, pretože Sarah dá možnosť vidieť príbeh napr. z pohľadu krvilačnej čarodejnice. Rôznorodosť charakterov je fakt obdivuhodná a autorka vytvorila jeden obrovský príbeh, ktorý sa dá neustále viac a viac rozvíjať. 


Hrubé knihy vždy neznamenajú nudné časti. To fantasticky dokázal aj Patrick Rothfuss v jeho sérii Príbeh Kráľovraha. Sledovať príbeh mladého Kvothea je niečo úžasné. Čitateľ vidí, ako neskutočne sa vyvíja, ako mu jeho život stavia prekážky do cesty, ale on aj tak robí, čo najviac, aby ich preskočil. Jeho príbeh je totálne pestrý a zaujímavý a vy si to budete absolútne užívať. Lebo nič také tu ešte nebolo.


Amanda Hocking nepíše nejaké svetoborné príbehy. Ale práve v jednoduchosti jej príbehov sa skrýva neskutočné čaro. Vymyslela si svoj svet, ktorý čím ďalej, tým viac rozvíjala. V jej príbehoch sa mieša akcia s láskou. Teda, v Dedičke to bola viac tá láska, v Kanin Chronicles to je skôr tá akcia, keďže to je už omnoho prepracovanejšie ako Dedička. A Amanda sa stále len zlepšuje. Jej knihy sa taktiež čítajú neuveriteľne rýchlo a fantasticky. 


Posledný autor je niekto, kto prišiel s absolútne originálnym nápadom a chytil sa niečoho úplne nového a odlišného. Garth Nix sa chytil témy nekromancie a spracoval ju neskutočne parádne. Sabriel bola len začiatkom jedného premysleného, prepracovaného, fantastického príbehu, ktorý v Lirael nabral úplne iné rozmery a v Abhorsenoch to bude niečo fakt gigantické. Aspoň dúfam. Vytvoril krutý svet plný mŕtvych a osud toho sveta má na pleciach partia mladých ľudí, ktorí ani sami nevedia, kam vlastne patria. 


A potom zase témy: 


štvrtok, 5. mája 2016

Katova revolúcia


Autor: Eoin Colfer
Originálny názov: W.A.R.P: The Hangman's revolution
Séria: P.A.S.C.A
Diel: druhý
Počet strán: 344
Rok vydania: 2016
Vydavateľstvo: Slovart

Sedemnásťročná agentka Chevie Savanová sa vracia do súčasnosti po časopriestorovom výlete do viktoriánskej éry. V súčasnej Európe je však všetko inak. Pri moci je militantné fašistické hnutie, ktoré drží obyvateľov starého kontinentu v šachu vyhrážkami a hrôzovládou. Za obeť im padol aj vynálezca časostroja profesor Smart a Chevie opäť hľadá útočisko v minulosti. Zmena však zasiahla aj minulosť, kde Rileyho prenasledujú futuristickí vojaci. Chevie a Riley si ako jediní pamätajú, ako by minulosť, prítomnosť a budúcnosť mali vyzerať, a je len na nich, aby zastavili plukovníka Boxa, ktorý chce zničiť svet.

Svet sa zmenil. Odkedy sa Chevie vrátila do svojho času, všetko je inak. Londýn nemá kráľovnú ani parlament, len Blahoslaveného plukovníka Boxa, ktorého ľudia považujú za samotného Boha. Lenže ako sa to stalo? Čo sa vo viktoriánskom Londýne zmenilo? Kto okrem Chevie a Rileyho vie o časovej kapsuli? 

Poviem pravdu, čakala som niečo viac. Prvý diel sa mi dosť páčil a čakala som, že autor to napíše ešte lepšie, pridá viac parádnej akcie a cestovania časom. Ako vždy, začnem tým, čo bolo zlé. V prvom rade to boli opisy. Totálne zdĺhavé a zbytočné opisy, ktoré ma jedine nudili a nedali mi absolútne nič. Zbožňujem viktoriánsky Londýn, ale toto bolo proste moc. Keby ich tam bolo menej a viac samotného deja, kniha by bola úplne na inej úrovni. Chevie a Riley sú stále rovnako skvelá dvojka a chvalabohu Riley trochu dospel a uvažuje o dosť racionálnejšie. Taktiež sa mi ako postava páčil aj Malarkey (dúfam, že tak sa to píše), ktorý bol síce podvodník a klamár a možno aj vrah, ale mal štýl. Autor nám v tejto knihe dal šancu viac spoznať jeho postavy a ich minulosť a to bolo na jednu stranu fakt užitočné, ale na druhú stranu, keby sa nimi zaoberal menej a zbytočne to nenaťahoval, znovu mohol celý príbeh vyzerať úplne inak.

Viktoriánsky Londýn nebol milý k návštevníkom. Vlákal ich do očareného labyrintu s nejasným rozprávkovým prísľubom ulíc dláždených zlatom a potom ich obral o peniaze v korheľniach a ópiových brlohoch. 


Colferovi však treba uznať, že cestovanie časom má naozaj parádne premyslené a na tento nápad využíva všetku fantáziu, ktorú má. Všetko má v jeho príbehu svoje miesto, svoju určitú a dôležitú úlohu a keď niekto ten systém skazí, tak to kľudne môže doviesť svet do záhuby. V recenzii na prvý diel som sa sťažovala, že mi tam chýbala akcia a že bola podaná hrozne umelo. V tejto knihe sa to rapídne zmenilo. Neviem, čo sa stalo autorovi, ale akčných momentov tu bolo omnoho, omnoho viac a boli podané tak fantasticky, že som si to užívala plnými dúškami. Ktorákoľvek bitka, maličká alebo veľká, bola napísaná tak úžasne. A samozrejme, čo by to bolo za knihu, keby tam neboli vtipné momenty? Ridley a Chevie sú obaja absolútne odlišní. Ridley sa nerozumie Chevienmu svetu a to z neho robí nechápavého voči našim vynálezom a to je neskutočne vtipné. A Hromové mačky boli tiež skvelé. Nemala som ich rada, ale sú to skvelé a premyslené postavy, ktoré ten príbeh dosť okorenili. Každopádne, medzi tými rozsiahlymi opismi nájdete skvelé akčné momenty a aspoň to ten príbeh posúva dopredu. A záver knihy a ten, ako sa vraví "posledný boj" bol totálne mega. Obrovská akcia, obrovské stroje, neskutočná bitka. Proste, užijete si to. A u mňa to ten koniec fakt zachránil. Nebyť jeho, tak tú knihu hodnotím úplne inak. A Colferov štýl písania je tiež super a svieži, takže možno vy sa nudiť nebudete. Môj jediný problém boli opisy, pri ktorých som sa totálne hrozne moc nudila a nemala chuť tú knihu ani dočítať.

A títo vojaci možno zostanú prekvapení, ako dobre vie bojovať, veď Rileyho vytrénoval jeho niekdajší učiteľ Albert Garrick. 

Netvrdím, že táto kniha je zlá. To vôbec nie. Má originálny nápad a skvelý príbeh, ale strašné opisy. Cestovanie časom nie je ľahká téma, ale Colfer to zvláda ľavou zadnou a niekedy ma naozaj udivuje. Dokáže prísť s niečím úplne novým a premysleným a tým tento príbeh je. Vymyslel skvelé postavy, z ktorých srší život, každý má svoju minulosť a počas príbehu sa všetci neustále menia a vyvíjajú. Vôbec nepochybujem, že vás autor očarí. A verím tomu, že sa bude čím ďalej, tým viac zlepšovať. Tento príbeh možno nie je majstrovské dielo, ale nájde si mnoho čitateľov, ktorí ho budú milovať. Je mi len ľúto, že ja to nie som.


Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart
Vy môžete spolu s Chevie navštíviť viktoriánsky Londýn TU

nedeľa, 1. mája 2016

Mesačná chvastačka - apríl 2016


Poviete mi, prečo nestíham vnímať, ako tie mesiace rýchlo ubiehajú? Veď nedávno boli Vianoce a pol roka do letných prázdnin. A teraz sú to dva mesiace. Proste, kedy? V apríli som mala znovu obdobie zákazu nakupovania kníh a veru, podarilo sa. Takže tie, čo sa tu objavia som objednala ešte v marci. A predobjednala som si ACOMAF! Tiež ešte v marci. A v piatok ho vyexpedovali! :3 Už sa hrozne teším. Čo sa týka čítania, tak som sa celkom rozbehla, len tento posledný týždeň som sa akosi zasekla. Ale som spokojná. 

Kúpené knihy: 
Niekedy počas februára/marca ma chytilo obdobie retellingov na Petra pana. Never Never z minulého mesiaca práve čítam a fakt sa mi to páči. A Unhooked ma taktiež zaujalo, ale keďže paperback nevyšiel, obetovala som trochu viac peňazí na hardback. Tá obálka je fakt krásna a už sa na knihu teším. The Love That Split the World ma zaujala už veľmi veľmi dávno. Nebola som si však úplne istá. Ale keď ju dočítala Moon a povedala mi, že aké to bolo, tak som vedela, že do toho idem. Až na to, že paperback tiež nevyšiel. Ale mám ďalšie anglické hardbacky. :3 The Last Princess som našla niekedy v polke marca za skvelú cenu na BWB a neodolala som. Na knižku sú celkom dobré ohlasy, tak uvidím. 


Vymenené knihy: 
Tento mesiac som po dlhej dobre niečo aj vymenila. Život jedna báseň je kniha, ktorá ma zaujala už veľmi dávno. A chcem konečne prečítať niečo od Colleen Hoover. Knižku som vymenila s Maťou. Ja som jej poslala P.A.S.C.U. 2. 


Darované knihy: 
Omaľovanku V Krajine zázrakov mi poslalo vydavateľstvo Slovart, za čo im veľmi pekne ďakujem. Chystám s ňou aj jednu rubriku, len ešte neviem kedy bude a ako často. Ale veď uvidíte. Druhú knihu mi kúpil tatko. On chcel objednať nejakú inú knihu, tak som ho prehovorila, aby mi kúpil druhú novelu k Trónu zo skla a to je Vrahyňa v púšti. Sama som si ju kúpiť nemohla a to ma fakt štvalo, takže chvalabohu, že mi ju kúpil on. A tretiu knižku mi doniesla mamka znovu z Nového času od Tajovského. A v nej sú diela Maco Mlieč, Mamka Pôstková a Horký chlieb. A ak máte niekto navyše Neprebudeného od Kukučina, tak mi ju kľudne môžete darovať tiež, keďže mi chýba a nechcete ju. 


Knihy na recenziu: 
Vězeň noci a mlhy ma zaujalo už dávno v angličtine. A keď to vyšlo v češtine, tak to bol len bod pre mňa, lebo som si to nemusela kúpiť. Knižka bola skvelá, recenzia je napísaná a čaká na zverejnenie. Ďakujem za ňu e-shopu Megaknihy. Určite ste počuli o novinke My ostatní tu len tak žijeme od Patricka Nessa. Podľa mňa bola táto kniha naozaj fantastická a originálna a recenziu už nájdete na blogu. Ďakujem za ňu Slovartu. Spolu s tou knihou mi však prišla aj kniha Sedem minút po polnoci, ktorú som asi pred rokom alebo tak, čítala v češtine a v Slovarte to asi nevedeli. Takže ak sa mi bude chcieť, tak prepíšem recenziu, keďže teraz mám na knihu dospelejší pohľad a ak nie, tak niečo vymyslím. 


Všetky spolu: 
Úžasných 9 kníh a 1 omaľovanka. 

sobota, 30. apríla 2016

Desať knižných dní 4: Sedem filmových verzií


 V dnešnom článku tohto projektu sa zameriam na filmové verzie kníh. Pokúsila som sa vybrať najmä také, ktoré som čítala, aby som vám vedela povedať, ako sa s tým vyhrali scenáristi. 

Prvú priečku nemôže obsadiť nik iný, ako Harry Potter. Srdcovka všetkých čitateľov aj nečitateľov. Podľa môjho názoru je celá séria fakt veľmi dobre sfilmovaná. Áno, jasné, že ma štvú niektoré vystrihnuté časti alebo scény, ktoré boli v knihe a film okolo nich ani len neprešiel. Lenže aj napriek tomu je pre mňa Harry jedno z najlepších filmových spracovaní vôbec. Vybrali skvelých hercov, nevynechali dôležité veci a vedeli zaujať, pretože ľudí tie filmy bavili. Aj keď pre mňa sú Fénixov rád a Polovičný princ neskutočne nudné, pričom knihy boli totálna pecka. 


Moja druhá srdcovka je Pán prsteňov. Tie filmy dokážem taktiež pozerať stále dookola. Tu sa však filmárom podarilo zachytiť takmer všetko. Tie knihy totižto obsahujú hrozne dlhé opisy a ten dej je tam trochu menší ako v iných knihách, takže nebolo moc ťažké vybrať scény, ktoré pôjdu aj na plátno. Jediné, čo mi na tomto celom príbehu vadí je len samotný Frodo. Ufňukaný idiot, ktoré si vzal na plecia niečo, na čo podľa mňa nikdy nemal. Pipin, Smíšek alebo Sam sa ako postavy dosť vyvíjali, naučili sa bojovať, stali sa odvážnejšími. Ale Frodo? Absolútne žiadna zmena. Stále rovnako ufňukaný a naivný a dôverčivý a veriaci vo všetko dobré, pritom kráčal do Mordoru, nevedel sa ani vynájsť. Keby nemal na tej ceste so sebou Sama, tak zomrie už na začiatku. 


Keď porovnáte príbeh Percyho Jacksona v knihe a vo filme, tak vám je jasné, že celý film je totálne všetko zle. Veď to som si aj ja povedala. Aj tak ma však tie filmy bavia. Beriem ich ako niečo samostatné a nie film podľa knihy. A aj vy musíte uznať, že herci sú dobrí, je to akčné a napínavé, tiež zaujímavé a vtipné. Takže hej, podľa mňa sú aj tie filmy dobré, ak ich neporovnávate. Už len kvôli Loganovi. 


Sériu Nástroje smrteľníkov si môžete pozrieť aj ako film a aj ako seriál. Aj napriek tomu, že seriál je totálne zlý, herci hrajú nepresvedčivo, efekty sú príliš prehnané, všetko je tam preafektované, tak ma to nejakým zvráteným spôsobom baví. Z Mesta kostí ako filmu som však bola vcelku nadšená. Áno, zmenili niektoré veci a tak, ale aj tak to bolo fakt dobré, akčné a podarené. A Clary bola menej blbá ako v knihe a menej blbá ak v seriáli. 


Labyrint alebo The Maze Runner je kniha, ktorú som si zamilovala od prvej strany. A film takisto, Podľa mňa sa veľmi podobal knihe a tým pádom to nemohlo byť zlé. Nemám rada Dylana O' Briena a nemám rada ani Teresu, nie herečku, ale tú postavu. Z Dylana sa idú všetci zblázniť a pritom vôbec nie je tak pekný, ako sa tvrdí a všetci z neho padajú do kolien. Mne je maximálne nesympatický a nemyslím, že niečo zmení môj názor na neho. A Teresa je hrozná krava. Sama nevie, čo vlastne chce a je hrozne ovplyvniteľná. Ostatní herci však perfektne sadli do svojich postáv. Taký Thomas Sangster je presne Newt, akého som si predstavovala počas čítania. Alebo ten čo hrá Minha, je tiež skvelé napodobnenie Minha v knihe. 


Knihu Ak zostanem som si takisto zamilovala. A jej filmové spracovanie bolo absolútne perfektné. Vybrali skvelých hercov, príbehu zanechali rovnaké čaro, aké mala kniha. A bol to rovnako silný a smutný príbeh, ako v tej knihe. Pri knihe som síce nerevala, ale pri filme hej. Videla som ho trikrát a trikrát som revala. Lebo to je tak krásny príbeh, že si ho nedokážete nezamilovať. Dúfam, že natočia aj dvojku. 


Drahokamy od Kerstin Gier už čítali asi všetci. Najprv som nevedela, že existuje aj film. A keď som sa to dozvedela, tak som si ho musela hneď pozrieť. Rudá jako rubín sa mi fakt páčila. A film, aj keď bol v mnohých veciach fakt odlišný, sa mi prekvapivo páčil tiež. Gwen a Gideon sú obaja hrozne sympatickí, Charlotte rovnako nepríjemná a príbeh má stále rovnako obrovské čaro, ako počas čítania. 


A ako vždy, témy: 


pondelok, 25. apríla 2016

Nevypovedané


Autor: Abbie Rushton
Originálny názov: Unspeakable
Počet strán: 272 
Rok vydania: 2016
Vydavateľstvo: Yoli/Ikar

Megan nerozpráva.
Vlastne neprehovorila už niekoľko mesiacov.
Odháňa od seba ľudí, aj tých, na ktorých jej záleží. V hlave má uväznené niečo, čo nemôže, či skôr nesmie prezradiť.
Potom do školy nastúpi nová spolužiačka. Jasmine je veselá, krásna a nesmierne utáraná dievčina.
Megan si to nevie vysvetliť, ale život jej odrazu pripadá krajší a zaujímavejší. Rada by zasa rozprávala a zdá sa, že Jasmine je ten správny dôvod, prečo začať.
No čo ak nájde svoj hlas a zároveň stratí všetko ostatné?


Predstavte si, že by sa vo vašom živote stalo niečo, kvôli čomu by ste proste prestali rozprávať. A nerozprávali by ste dobrých pár mesiacov. Megan sa stalo presne toto. Kvôli jednému tajomstvu proste zostala nemá a s nikým nedokáže prehovoriť ani slovko. Na prvý pohľad vám môže táto kniha pripadať ako ďalší tuctový tínedžerský príbeh plný klišé. V podstate to taký príbeh aj je, ale nie úplne. 

Prvá polovica knihy sa niesla v neskutočne monotónnom duchu. Išla do školy, prišla domov, niekedy šla von, inokedy sa zavrela do izby. Jej myseľ však neustále pracovala a rozmýšľala a to bolo také menšie spestrenie. Ale už som si bola istá, že ak to takto pôjde ďalej, tak tá kniha nedostane viac ako 2 hviezdičky. Postavy boli podľa mňa vyjadrené dosť čiernobielo a nedalo sa do nich vôbec vžiť. A do Megan už vôbec nie. Nech mala akékoľvek silné pocity, tak ja som necítila vôbec nič. Jednoducho mi bolo jedno, či sa trápi alebo je až príliš šťastná. Takisto ma žiadna z postáv nejak extra neočarila, takže o chvíľu ani nebudem vedieť, že kto bol kto. Ale v každom prípade mal tento príbeh niečo, čo ma donútilo čítať ďalej. Zrejme to, ako nás autorka držala v napätí s tým tajomstvom. Ja osobne som naň bola strašne zvedavá. A taktiež bola kniha veľmi dobre napísaná a rýchlo sa čítala. Fakt, prečítala som ju za pár hodín.

Nikto lepšie neuchová tajomstvo než nemý človek. 


V druhej polovici sa však všetko rapidne zlepšilo a celý dej sa otočil o 180°. Kniha začala naberať omnoho rýchlejší spád. Takisto sa do popredia dostali intrigy medzi Megan a jej spolužiačkami a tie tzv. kráľovné školy im začali robiť menšie problémy. Veď viete, ako to chodí. Jasmine to všetko pekne spestrovala svojou ukecanosťou a historkami z  jej starého domova. Páčilo sa mi, že aj vedľajšie postavy mali priestor sa rozvíjať a čitateľ sa o nich mohol čo-to dozvedieť. Autorka takisto ešte viac zámerne pletie to tajomstvo a vy už fakt neviete, čo si myslieť, pretože ste vyčerpali všetky teórie. Na príbehu bolo vidno, že autorka ho mala premyslený a vyhrala sa s ním. Aj keď to mohlo byť aj o niečo lepšie. Podľa mňa je toto však vskutku pekný príbeh o láske, priateľstve, problémoch tínedžerov a jednom hrozivom tajomstve, ktoré ovplyvnilo život obyčajného dievčaťa a zmenilo ho na nepoznanie. Treba povedať, že aj napriek tomu, že som sa nedokázala vžiť do hlavnej postavy, príbeh pôsobil veľmi realisticky a ja som si dokázala všetky situácie živo predstaviť. A na to Rushtonová nepotrebovala nijaké obrovské opisy. A na konci proste prišiel obrovský šok, pretože som naozaj nečakala to, čo sa tam stalo.  Autorka nás jednoducho držala v napätí a keď prišlo k rozuzleniu,  podala nám ho totálne nečakane a ja som jej to zhltla aj s navijakom. Rushtonová na mňa skutočne zapôsobila, aj keď to spočiatku vyzeralo, že toto nebude moja šálka kávy.

Potrebujem to urobiť aj kvôli sebe. Pán Harwell má pravdu. Musím zničiť tú priehradu, aj za cenu, že stratím sama seba. Že možno stratím aj Jasmine. 

Nevypovedané možno nie je majstrovské dielo, ale je to veľmi príjemný a oddychový príbeh s dosť veľkou dávkou napätia. Ešte stále si nie som istá, čo si mám o tejto knihe myslieť. Áno, zo začiatku to vyzeralo ako ďalších 30 podobných príbehov, ale na konci sa to totálne zmenilo a ja som sa nestíhala čudovať. Bavilo ma to. Aj napriek všetkým chybičkám, ma Meganin príbeh bavilo čítať a bavilo ma vidieť, čo sa jej preháňa hlavou. A páčili sa mi aj niektoré jej poznámky, ktoré si pre seba hovorila, keď sa jej ľudia na niečo pýtali. Taktiež to bolo veľmi príjemným spestrením. Každopádne, ak ste zvedaví, tak si knihu prečítajte a sami posúďte, či Nevypovedané naozaj stojí za to.


Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Ikar
Vy môžete odhaliť Meganine tajomstvo TU