pondelok, 28. decembra 2015

Listy do neba


Autor: Ava Dellaira
Originálny názov: Love letters to the dead
Počet strán: 272
Rok vydania: 2015
Vydavateľstvo: Yoli/Ikar

Začalo sa to úlohou na hodine angličtiny: Napíšte list niekomu, kto už nežije. Laurel si vybrala Kurta Cobaina, idol svojej sestry May. Zomrel mladý, rovnako ako ona. Laurel sa nápad zapáči a čoskoro má plný zápisník listov známym i menej známym osobnostiam, ako je Janis Joplin, Amy Winehouse, Jim Morrison a ďalší. Ani jeden z nich učiteľke neodovzdá. Spočiatku píše o bežných problémoch – nástupe na strednú školu, nových priateľstvách, prvej láske, o živote v rozpadnutej rodine. Napokon sa v nich zverí aj so svojím najväčším trápením, krutou skúsenosťou, ktorá ju poznačila na celý život. Stalo sa to v čase, keď na ňu mala May dozerať. Sestra bola pre Laurel stelesnením krásy a šarmu, no ak sa má zbaviť výčitiek a pochmúrnych myšlienok, musí si uvedomiť, že May mala aj svoje chyby.


Listy do neba. Podľa názvu a na prvý pohľad totálne úžasná a originálna kniha. Veď nápad s písaním listov mŕtvym osobnostiam je totálne neotrepaný a nový. Lenže pravda je taká, že to vôbec nebolo také, ako som očakávala. Bola som dosť sklamaná, pretože to naozaj vyzeralo absolútne skvelo. Ale možno vám knižka sadne.

Prvá vec, ktorá sa mi absolútne nepáčila bola hlavná hrdinka, ktorá bola typická naivná hrdinka ako v každom druhom dievčenskom románe, ktorá nevie nič o svete a svoje ružové okuliare stále tvrdohlavo nosí. Písala totálna ako malé desaťročné decko, keď si píše denníček a rozum  jej asi odišiel na dovolenku. Ako prepáčte, ale išla na strednú a chovala sa totálne ako keby bola na prvom stupni základnej a riešila neskutočné banálnosti, ktoré vôbec neprospeli tej knihe. Dobre, chápem, že prišla o sestru, ale už bola predsa dosť vyspelá na to, aby sa s tým dokázala zmieriť trochu dospelejšie a nerobiť zo seba najväčšie chudiatko. A v škole chovala totálne ako niekto z iného sveta. Alebo keď písala o chalanovi, ktorý sa jej páčil, tak to bolo napísané ako v každom dievčenskom románe, totálne ako cez kopírku. Tak mi povedzte k čomu bolo toto? Mala som pocit, akoby som čítala nejaký nepodarený príbeh dvanásťročného dievčaťa, ktoré žije ešte v rozprávke.

"Čím viac niečo milujeme, tým ťažšie sa toho vzdávame." 


Autorkin štýl písania bol ďalším kameňom úrazu. Bol hrozné nudný a nezáživný a keby to rozpráva, tak to znie totálne monotónne, že by ste pri tom zaspali. Teda, ja som pri tej knihe naozaj zaspala. Najviac ma na tom mrzí to, že ten nápad s listami sa dal absolútne úžasne využiť. Ako v Kečupových oblakoch. Lenže Laurel tu písala každý deň totálne rovnaké veci: ako išla do školy, ako rozmýšľala nad May alebo si vzala nejaké jej veci, ospevovala May a niekedy jej vysnívaného chlapca zo školy. A stále dookola. Keby tam nie je "Milý Kurt.." tak ani neviem, že to majú byť listy. Proste, keby si ja začnem písať denník, tak sa tam dozviete zaujímavejšie veci, ako pri Laureliných listoch. A navyše celý čas tam bolo len "May toto, May hento, mala by som byť ako May...". Nie, toto určite čitateľov nezaujme. Aspoň mňa teda nie. A toto konečné rozuzlenie, to ako zomrela May, to bola totálna kravina. Nie som úmyselne hnusná, ale tak to proste bolo. Čakali by ste nejakú oveľa zaujímavejšiu smrť, keď o tom toľko rozpráva a má výčitky a ono vám autorka nakoniec dá len tamto. Ani som nemyslela, že to bude mať toľko negatív. Spočiatku sa zdalo, že zlá bola len tá nuda. Proste a jednoducho to bolo totálne nudné, nezáživné a okrem toho fantastického nápadu to nebolo ani ničím výnimočné.

Hoci sny sa nie vždy splnia, človek by sa k nim mal aspoň priblížiť. 

Takisto bolo plusom, že občas sa zjavili aj naozaj pekné myšlienky a citáty. Ale to je fakt všetko. Veľmi ma mrzí, že ma kniha neočarila tak, ako som chcela, pretože som sa na ňu hrozne tešila a nakoniec toto. Čakala som niečo viac. niečo výnimočné, zaujímavé a proste skvelé. Nehovorím však, že vám sa táto knižka páčiť nebude. Podaktorým sa páčiť určite bude, ale pre mňa bola naozaj nudná a vcelku aj zbytočná. Nedala mi nič nové, vôbec na mňa nezapôsobila. Ale vy skúste a uvidíte. Pretože nápad je perfektný a možno určitú vekovú kategóriu kniha naozaj očarí.


Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Ikar
Vy si ju môžete kúpiť TU


sobota, 26. decembra 2015

Narodeninovo-vianočno-akákoľvek súťaž - výhercovia


Ja viem, ja viem. Súťaž mala byť vyhlásená už 14. a knihy mali byť poslané už 15. ale trochu mi moje plány nejak nevyšli. Posledné dni som zas bola chorá a nedostala som sa k počítaču, ale teraz som tu. Dúfam, že mi to prepáčite a odpustíte a poďme teda na to, kto vyhral. Vaše odpovede boli naozaj zaujímavé a dostala som celkom dosť odporúčaní, ale vyhrať môže len jeden. No, v tomto prípade dvaja. Výhercov znovu vyberal starý dobrý random.org. Takže tu sú: 

Knihu Tell the wolves I'm home získava

č. 4 - Nataša Bôžiková

A novinku od Mirky Varáčkovej Len to nikomu nepovedz získava

č. 5 - Patrícia 

Obom dievčatám gratulujem! A keďže som šikovná a zabudla som si pýtať e-maily, tak obe výherkine prosím, aby sa mi ozvali. Či už do správy na stránku blogu alebo na mail: natychuda@gmail.com. A ostatní nezúfajte, súťaže ešte budú.

piatok, 25. decembra 2015

Kečupové oblaky


Autor: Annabel Pitcher
Originálny názov: Ketchup clouds
Počet strán: 288
Rok vydania: 2015
Vydavateľstvo: Slovart

Pätnásťročná Zoe má netradičného priateľa – pána Stuarta Harrisa v cele smrti v jednej texaskej väznici. Zoe ale potrebuje niekomu vyrozprávať svoj netradičný príbeh. O tom, ako sa zaľúbila do dvoch chalanov, oboch zradila a ako má na svedomí smrť jedného z nich. Zoe sa uprostred noci vykráda do kôlne za domom, kde si vylieva svoje zlomené srdce na stránky papiera. Píše pánovi Harrisovi listy o všetkom, čo sa stalo od momentu, keď sa zaľúbila, až po náhlu smrť, ktorú vraj spôsobila. Dlhé mesiace mlčala, všetko sa jej akosi prepieklo. Ale jej život je v troskách a tajne dúfa, že keď niekomu vyrozpráva, čo sa vlastne stalo, konečne sa jej uľaví a bude sa môcť vrátiť do normálu. Pán Stuart Harris jej možno nikdy neodpíše, ale aspoň niekto pochopí, čo ju trápi, lebo aj on môže za smrť svojho blízkeho.


Vy ste zabili človeka, ktorého ste mali milovať, a ja som tiež zabila človeka, ktorého som mala milovať. Obaja poznáme bolesť a strach a zármutok a pocit viny a kopec iných pocitov, na ktoré ani nemáme výraz. 

Na začiatok taká otázka: Prečo sa mi páči každá kniha od Slovartu? Alebo prečo Slovart vydáva len také pecky, ktoré ma proste očaria? Naozaj, na žiadnu knihu od Slovartu nemám negatívnu recenziu. Ako je to možné? Každopádne, Kečupové oblaky takisto patria ku knihám, ktoré ma veľmi milo prekvapili a viacmenej som z nej ako sa hovorí "padla na zadok". 

Wow. Moja reakcia po prečítaní bola asi takáto. Pretože táto knižka bola tak pekná a milá a realistická. Ale pekne po poriadku. Kniha je písaná v listoch. Mám rada také knihy, pretože v sebe majú čosi...iné. Zoe píše listy väzňovi odsúdenému na smrť, v ktorých mu rozpráva jej príbeh. O tom, ako sa zaľúbila, o rodine, o všetkom. Spočiatku kniha pôsobila strašne detinsky a bola písaná takým štýlom, ale neskôr sa to zmenilo a Zoe postupne dospievala a vyjadrovala sa úplne inak. A ešte jedno, bola šialená. Viete ako to myslím. Proste tínedžerka, ktorá rozpráva a rozpráva a rozpráva o všetkom a zároveň o ničom a nevie, čo povedať skôr. Takže ako vidíte, štýl písania bol veľmi svieži, totálne tínedžerský a absolútne skvelý, pretože sa čítal strašne rýchlo a ja som mala polovicu knihy prečítanú tak za 2 hodiny. A ďalšia vec, kniha vyzerá naživo totálne úžasne. A na boku tie vtáky, to je totálne perfektné a ja som sa na to nemohla vynadívať. 

Nechce sa mi rozprávať o daždi, o stromoch, o miznúcej ruke a modrých sirénach a nárekoch a klamstvách a o rakve, o pocite viny, viny vinovatej, ktorý ma kvári každú Božiu minútu, každý Boží deň. 

Autorka veľmi dobre vedela, o čom píše. Vie, ako to chodí u tínedžerov a všetko opísala úplne pravdivo a realisticky. Zoe začína od úplného začiatku. Začína pri obyčajných žúroch, škole, kamarátoch. Rozpráva ako sa zaľúbila, ako si k sebe hľadali cestu, ako prišiel ten druhý chalan a ako to všetko nakoniec dopadlo. Zároveň tam mieša aj typické rodinné problémy, s ktorými sa musela potýkať, rozpráva o rodičoch, o sestrách, o spomienkach. Ešte taká vec, že jej mamka mi pekne išla na nervy. Držala ju hrozne nakrátko, nútila ju robiť veci, ktoré ju nebavili a chcela z nej spraviť seba. Čiže Zoe mala hrozne malú voľnosť a to nie je dobré. Páčilo sa mi však, ako písala o maličkostiach, napr. o pavúkovi, ktorého sledovala. A potom je tu to tajomstvo. Tá jedna smrť, ktorá bola tak bolestivá a Zoe sa nemôže zbaviť tej viny. A dúfa, že bude pochopená. Povedali by ste, že táto kniha nebude ničím zaujímavá a bude nudná. Ale to vôbec. Zaujímavá je práve tým, že je taká divnejšie (v dobrom slova zmysle) a tým pádom vás, dúfam, očarí presne tak, ako očarila mňa. Pravdupovediac, nemala som nejaké veľké očakávania. Čakala som priemerný príbeh, na ktorý si po čase ani nespomeniem, ale verte mi, že to vôbec tak nie je. Aspoň u mňa. Mňa si Annabel Pitcher získala už od prvej strany. 

Cez červenú oblohu sa k nám prihnali lastovičky, vrátili sa zo svojho dobrodružstva a my sme sa tam spolu držali pod kečupovými oblakmi, ochotní na chvíľku zastaviť čas a nechať celý svet, nech na nás aspoň na krátky okamih zabudne. 

Kečupové oblaky sú jeden skvelý príbeh o všetkom. O prvých žúroch, o prvých kvapkách alkoholu, o prvých láskach a prvých sklamaniach, o problémoch v rodine, o vtákoch, o tajomstvách, o dospievaní a o živote nás, tínedžerov. Toto je jeden krásne úprimný príbeh o jednej šialenej babe a väzňovi odsúdenému na smrť. Takže za toto dielko palec hore a snáď sa bude aj vám páčiť tak, ako sa páčilo mne. A ešte jedna, cítila som sa tak citovo vyšťavená, že to sa mi už dlho nestalo. Áno, možno si aj poplačete, čo zas nie je môj prípad, ale cítila som sa ako bez duše alebo čo. Akoby mi tá kniha zobrala všetko. Teraz len pevne dúfam, že vydavateľstvo Slovart vydá aj ďalšie autorkine knihy, pretože som na ne extrémne zvedavá. 


Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart
Vy sa k nej dostanete TU

nedeľa, 13. decembra 2015

Nech sneží


Autor: John Green, Maureen Johnson, Lauren Myracle
Originálny názov: Let it snow
Počet strán: 304
Rok vydania: 2015
Vydavateľstvo: Yoli/Ikar

Na Štedrý večer sa na mestečko Gracetown zosype bohatá snehová nádielka. Zasnežená vianočná krajina je síce hotová idylka, ale všetko s mierou. Pre nezjazdné cesty a metrové záveje kolabuje doprava a kalamita je na svete. Trom mladým ľuďom a ich priateľom v okamihu prekazí sviatočné plány a zdá sa, že ich čaká najhoršia noc v živote. Veď kto by chcel namiesto rozbaľovania darčekov uviaznuť vo vlaku bez elektriny, riskovať život kvôli štrnástim upišťaným roztlieskavačkám či zháňať miniprasiatko v skolabovanom meste? Iba ak by sa katastrofa zmenila na skutočné čaro Vianoc...

Ako ste si už určite stihli všimnúť, John Green nepatrí medzi autorov, ktorých knihy by som vyhľadávala (paradox je, že som od neho čítala skoro všetko), ale táto kniha vyzerala strašne dobre, takže aj keď bola od neho, tak som si ju chcela prečítať. A na moje prekvapenie sa mi páčila. 

Knižka obsahuje tri vianočné ľúbostné príbehy. Knihu otvára príbeh od Maureen Johnson a to Jubilein expres. Zistila som, že Maureen Johnson je naozaj skvelá autorka. Jej štýl písania bol neskutočne úžasný a svieži a čítalo sa to hrozne rýchlo. Hlavnou hrdinkou bola Jubilee, ktorá uviazla na Vianoce vo vlaku po ceste na Floridu, pretože jej rodičia sa dostali do menšieho problému. Takže skončila vo vlaku so štrnástimi roztlieskavačkami, z ktorých nebola vôbec nadšená. A tak je tu ako záchranný čln Waffle house, v ktorom nájde teplo, jedlo a stretne niekoho, koho by nečakala. A tak sa začne prvé vianočné dobrodružstvo, ktorému nechýba štipka humoru, láska a zničené Vianoce, ktoré nakoniec nemusia byť až také zlé, ako by Jubilee čakala. Táto poviedka bola strašne fajn. Oddychová, milá, máličko romantická, atmosféra Vianoc ako vyšitá. A viem, že s Maureen Johnson som určite neskončila. 

A niekedy ten šťastný stred vyzerá tak super, až presvedčíte sami seba, že to nie je stred, ale bude to trvať naveky. 


Druhý pán na holenie bol Green. A prekvapivo ma práve jeho poviedka bavila najviac. Tu máme hlavného hrdinu Tobina, jeho kamaráta Džej Pího a najlepšiu kamarátku Duke, alebo inak Angie. Čím to je, že Greenovi hlavní hrdinovia sú vždy v zostave: chlapec, dievča, chlapec? Nie, týmto nemyslím ľúbostný trojuholník. A táto pekná trojica sa teda v snehovej kalamite vybrala do Waffle housu za štrnástimi roztlieskavačkami, ktoré vraj robili roznožky na stoloch. Samozrejme, že sa to pokazilo a nastali menšie problémy. A tak sa nám vyskytla celkom vtipná situácia, ktorá sa obrátila na máličko akčnú, ale stále zostala hlavne vtipnou. A ešte keď vonku mrzlo a bola veľká kopa snehu. Takže áno, Green ma prekvapil a naozaj zabodoval a tu som sa vlastne rozhodla, že dám šancu aj Aljaške. Takisto milý, vtipný tínedžerský príbeh so štipkou lásky, akcie a množstvom snehu (ktorý by sa mohol zjaviť aj u nás).
S poslednou poviedkou sa predviedla autorka, o ktorej som nikdy predtým nejak moc nepočula a myslím, že ani moc nebudem siahať po jej ďalších knihách. Tou autorkou je Lauren Myracle, ktorej príbeh nebol taký, aký by som čakala. Po prvé, bolo to hrozne nudné a typicky naivné, ako ľúbostné príbehy. Po druhé, podľa mňa to bolo celkom zbytočné, pretože sa tam nedialo nič zaujímavé, len sa riešila kauza, že hlavná hrdinka myslí stále len sama na seba a tak sa vlastne musela zlepšiť. Do toho sa s ňou "rozišiel" chalan a nič sa jej nedarilo. Aké smutné. A ešte musela zohnať miniprasiatko, ktoré bolo jediná zlatá vec na tomto príbehu. Toto sa teda naozaj nepodarilo. Hlavná hrdinka mi liezla na nervy, jej kamošky ešte viac a celá pointa príbehu vlastne bola ani neviem aká. Jednoducho ma to vôbec, ale vôbec nebavilo.

Vždy existuje to riziko - niečo je dobré a dobré a dobré a dobré a dobré, a zrazu sa to pokašle. Zrazu vás vidí, ako po nej pokukujete, a potom už s vami nechce vtipkovať, pretože nechce, aby vyzerala ako koketa, nechce, aby ste si mysleli, že sa jej páčite. 

Všetky tri príbehy sa odohrávali v Gracetowne a všetky boli skvelo spolu spojené. Knižka vo mne vyvolala vianočnú náladu a stále sa teším viac a viac. Musím povedať, že som bola naozaj prekvapená, že sa mi tie príbehy páčili, minimálne prvé dva. A nepochybujem, že sa to bude páčiť aj mnohým z vás. Táto príjemná, vianočná, uzimená, ľúbostná knižka si vás získa svojimi jednoduchými oddychovými príbehmi, ktoré vás zahrejú pri srdiečku a snáď vás tiež navnadia na Vianoce. Áno, možno to bolo typicky tínedžerské, ale bolo to zlaté a ja som hrozne rada, že som knihe dala šancu a že ju môžem mať doma. Na toto predvianočné obdobie ako stvorená.


Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Ikar
Vy si ju môžete kúpiť TU

 

piatok, 11. decembra 2015

Mesačná chvastačka - november 2015


November bol skvelý mesiac. Síce na knihy nebol až tak bohatý a neprečítala som toho bohvieako veľa, ale aj tak bol absolútne skvelý. Tri týždne vo Walese boli neskutočné a fakt som si ich užila. Report je už na blogu, tak hľadajte no. Samozrejme, odtiaľ som nemohla odísť aspoň bez jednej knihy. Nakoniec to bolo tak, že som odišla s piatimi. Neplánovane. Ale nevadí mi to, pretože sú krásne. Viete, posledný deň som sa rozhodla, že ešte si idem pozrieť to kníhkupectvo (to, že som tam bola skoro každý deň je nepodstatný detail) a potom som sa po ceste rozhodla, že si chcem kúpiť knihu. Len tak z ničoho nič. Každopádne, ja som absolútne spokojná a teraz môžete zistiť, čo som vlastne kúpila. 

Kúpené knihy: 
Prvú knihu som objednala ešte doma, ešte predtým, ako som odišla. Takisto celkom spontánny nápad. Nepovedala by som, že ho ľutujem. A tou knihou je Snow like ashes, po ktorej som pokukovala už strašne dlhú dobu. Prvou knihou, ktorú som kúpila vo Wrexhame, niekedy počas tých prvých dní je kniha od skvelej Sarah J. Maas a to kniha, ktorú chcem už dlho. Takže A court of thorns and roses a vyzerá totálne fantasticky. Ďalšie dve knihy sú ďalšia spontánna kúpa. So spolužiačkou sme išli do jedného lacného kníhkupectva a keď tam boli obe dokopy za 10 libier, tak no neberte to. Hovorím o knihách Harry Potter 1 a 2 v tom novom britskom vydaní (nie, ešte nie som psycho aj keď mám už druhé anglické vydanie). A posledná kúpa, ktorá bola asi najviac neplánovaná, ale tiež je to kniha po ktorej pokukujem už hrozne dlho a ešte aj Maťa ma na ňu nahovárala a tak som neodolala no. Kniha Simon vs. the homo sapiens agenda vyzerá naozaj dobre a zaujímavo, takže už sa teším. 


Darované knihy: 
Nemala som sviatok ani nič. Ale čítala som vytlačený rukopis novej knihy Mirky Varáčkovej Len to nikomu nepovedz a vydavateľstvo Slovart mi za to poslalo klasickú knihu, ktorá vyzerá takisto absolútne úžasne. 


Knihy na recenziu: 
Tak prvou je automaticky rukopis knihy Len to nikomu nepovedz. Ďalšie dve knižky sú od Ikaru, jedna ešte októbrová, ale keďže vyšla na konci, tak prišla až v novembri. Hovorím o vianočnej knižke Nech sneží, ktorú napísala trojica známych autorov a táto knižka bola naozaj veľmi príjemným čítaním a uviedla ma do vianočnej nálady. Novembrovou knihou od Ikaru bola kniha Listy do neba, ktorá vyzerala neskutočne zaujímavo, ale bola som celkom dosť sklamaná. Recenzia bude snáď cez víkend. 

Všetky spolu: 
No pozrite na tie krásky. :3

pondelok, 7. decembra 2015

Výkupné za Eraka


Autor: John Flanagan
Originálny názov: Ranger's apprentice: Erak's ransom
Séria: Hraničiarov učeň
Diel: piaty
Počet strán: 436
Rok vydania: 2008
Vydavateľstvo: Egmont

Skandijský oberjarl Erak podnikne nájezd na pobřeží pouštní země Aridy, přitom je však prozrazen, zajat a uvězněn. Jeho zástupce Svengal se proto vypraví do Araluenu a požádá o pomoc. Halt a Will se nabídnou, že se vypraví se Svengalem do Aridy a přivezou výkupné, jenže má-li být jejich cesta úspěšná a Erak osvobozen, potřebují mít s sebou osobu z královského rodu. Princezna Kassandra - nebo Evanlyn, jak ji zná Will - tedy přemluví svého otce, aby jí dovolil odplout na jih. K výpravě se ještě připojí Horác a Gilan, aby byla dostatečně zajištěna princeznina ochrana. Ale dostane se naše šestice statečných přes poušť, kterou obývají znesvářené kmeny a kde na každém kroku hrozí neznámá nebezpečí, k Erakovi včas?

Myslím, že ste už všetci počuli o tejto sérii. U Čechov je omnoho známejšia ako u nás, keďže u nás vyšli len prvé štyri diely a naši susedia majú všetkých 12. Mňa Flanagan očaril už pred pár mesiacmi a vtedy som jedným dychom prečítala všetky 4 diely. A teraz som sa konečne dostala k ďalšiemu pokračovaniu. 

Celý príbeh sa odohráva na púšti, ktorú naši hrdinovia nepoznajú a nevedia, aké všelijaké nástrahy ich tam čakajú. Erakov nájazd sa trošku nevydaril a ešte sú do toho zapletené intrigy, no Will s Haltom a ostatnými spoločníkmi majú čo robiť. Čo chcete počuť o postavách? Vyvíjajú sa. Neskutočne veľmi sa vyvíjajú. Will od prvej knihy hrozne dospel a zmenil sa, je omnoho odvážnejší, múdrejší, skúsenejší. Horác takisto a Halt je proste stále rovnako skvelý, inteligentný Halt, ktorý nájde riešenie asi na všetko. Aj keď jedna malá vecička sa u neho zmenila, ktorú vám, bohužiaľ, nemôžem povedať. Evanlyn je takisto úplne iná, ako keď sa v príbehu objavila prvýkrát. Začína sa správať ako správna vládkyňa, budúca kráľovná, pritom je v nej stále niekde ten kúsok dievčatka, ktoré chce byť rebelka. A Will je už skoro hraničiar. No nie je to super?

Jenže pak mu došlo, že takový život nepovede. Nebude v chatě bydlet s Haltem ani bez něj. Nebude nikde v okolí hradu Redmontu. Jakmile složí závěrečné zkoušky, bude přidělen do jiného léna, do jednoho z padesáti v celém království. Může se dostat stovky mil daleko od všech, které zná. A ať tam bude, lidé od něj budou očekávat, že ví, co dělá. Budou spoléhat na jeho úsudek, rady a ochranu. 

Spoznali sme úplne novú krajinu Aridu, presnejšie mestečko Al Šabu, kam Erak robil nájazd. Autor nám predstavil niekoľko nových národov, ktorí žili v púšti. Dal nám možnosť nahliadnuť aj do ich spôsobu života a zvykov. Prvý národ boli Aridi, prostý ľud, ktorý žil v Aride. Bedullini na čele s Umarom, ktorí žili v púšti mierumilovný a dobrý život. A potom tu boli Tualagovia, kočovníci, ktorí robili nájazdy na slabšie mestá v Aride a trošku idioti. Treba povedať, že toto všetko bolo fantasticky zakomponované do celého príbehu. Všetko spestrovali tzv. vedľajšie scény, keď sa netočilo všetko okolo uneseného Eraka, ale riešili sa tam aj iné veci. Napríklad menšie preteky. A ešte jedna podstatná vecička na začiatku, ktorá ma veeeľmi prekvapila, ktorú vám znovu nepoviem, lebo je to spoiler. Nepáči sa mi však to, čo sa deje medzi Evanlyn a Alyss. Celkom to kazí dojem z celého príbehu. To sem autor fakt nejak moc pchať nemusel. Táto knižka bola v sérii jedna z tých lepších, aj keď mojimi favoritmi sú stále Horiaci most a Boj o Skandiju. Áno, dalo by sa povedať, že Výkupné za Eraka bolo miestami nudné, ale aj tak sa to čítalo skvelo a bolo to naozaj zaujímavé a často napínavé.

Věděl, že lidé, kteří mají jistotu, že zemřou, zoufale bojují až do konce. Ale když je jiskřička naděje, jakkoli slabá, chytí se jí. 

Táto séria je možno séria, ktorá by bavila skôr mladších čitateľov, aj tak sa nájdu jedinci, ktorí ju čítajú v akomkoľvek veku. Povedzme, že je to na báze Harryho Pottera. Alebo skôr Percyho Jacksona. Lenže svet hraničiarov je strašne fascinujúci, ich život je akčný, napínavý a nebezpečný a práve preto si ho obľúbite. Will a jeho priatelia stále prežívajú dobrodružstvá a budete ich vidieť rásť, dospievať, vyvíjať sa. A tie zmeny sú strašne postrehnuteľné. Nečakajte tu však nejaké obrovské zvraty. Áno, samozrejme, že nejaké tu sú, ale nie také, ktoré vám vyrazia dych alebo čo. Mňa Willov príbeh znovu očaril a strašne sa teším na šiesty diel, ktorý sa teší dosť veľkej obľube.


Za knihu veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu Pre Školy.
Vy si ju môžete kúpiť TU


piatok, 4. decembra 2015

Ako sme sa učili (ulievali) vo Walese

Naty je domáá! (neznie to tak nadšene ako to vyzerá). Ale po úžasných troch týždňoch pobytu a študovania vo Wrexhame (mesto/dedina vo Walese) som zase tu. Ako vidíte, domov som sa vôbec netešila, ale čo už. Zoberiem to pekne od začiatku no.
V škole sme mali možnosť ísť na tri týždne do Walesu, ak prejdeme testom + dobrý priemer a také veci. A keďže milujem UK, tak som to musela skúsiť a možno sa tam znovu pozrieť. A tak som tu. Po výlete a nadmieru spokojná. Na začiatku som síce trochu stresovala, keď som mala prvýkrát nastúpiť do tej škaredej kovovej veci zvanej lietadlo a potom som stresovala ešte celú cestu, ale to je pre mňa teraz absolútne nepodstatný detail. A tak sme v nedeľu 8.11. niekedy okolo 1 v noci prišli na intrák a mohol sa začať náš skvelý pobyt. Po tom, čo sme sa ako tak vyspali, sme išli poobzerať mesto a nájsť Primark (a ja kníhkupectvá), čo sme aj úspešne našli a hneď čosi pokúpili. V pondelok začala škola, ktorá bola celkom prekvapivo dosť nudná, jedlo nebolo nič moc a museli sme tam byť do 4 poobedia, takže žiadna výhra.

Prvý týždeň ubehol strašne pomaličky, asi preto, že sme si len zvykali. Škola nás moc nebavila  a jednoducho sme len prežívali, ako tu u nás. Jedine tie večery boli naozaj riadne super. To sme pekne porušovali večierku a spávali celkom málo. Kamaráti sa rozhodli dve noci nespať, takže fungovali totálne nonstop a nespali dokopy 40 hodín. Trochu retardácia, ale bol na nich pekný pohľad. Nejdem sa vyjadrovať k jedlu, keďže ja som strašne vyberavý človek a fakt som to tam skúmala a preberala a sťažovala sa na to. Prvú sobotu sme mali výlet do Liverpoolu, kde sme navštívili nejakú katedrálu, futbalový štadión, ktorý sme nevideli, lebo sme mohli ísť len do obchodíkov pre turistov, takže nič moc. Potom sme už mali rozchod a to sme okamžite išli hľadať Primark, pretože tam bol o dosť väčší ako v Wrexhame a bolo tam omnoho viac vecí s Harrym. Ehm, hej teraz ich mám celkom dosť dokopy. V nedeľu sme mali voľné dni, takže to sa nieslo v dlhom spaní, nakupovaní a večer...no veď asi si to domyslíte.
Druhý týždeň už ubehol ako voda.  V škole sme už robili aj nejaké tie aktivity v skupinkách a podobné veci a to bola naozaj sranda. Už sme si zvykli aj na intrák, na nepríjemne mäkké postele, steny, ktoré doslova majú uši, na upršané počasie aj polotovary, ktoré sme pravidelne večerali. Takisto sme sa lepšie spoznali aj s dievčatami z druhého ročníka a už sme boli viacmenej aj rozdelení na skupinky. Vo štvrtok sme začali pracovať na našom "filme" o tomto pobyte a niečo málo aj o sebe a v sobotu sme mali ďalší výlet. Tentokrát to bolo do mesta Llandudno, kde bol neskutočne krásny výhľad (tá prvá fotka), pláž a more (na druhej fotke som s dobrým kamarátom) a naozaj krásne celé prostredie a mesto. Toto naozaj stálo za to. Ešte nám aj vyšlo celkom pekné počasie (až na ten vietor).

Tretí a zároveň posledný týždeň ma už začala chytať depka z toho, že sa musím vrátiť domov. Ja viem, mala som sa tešiť, lebo väčšina by sa tešila, ale ja som sa netešila vôbec. Nechcela som odísť z toho miesta, pretože Británia je celá úžasná a proste som sa znovu zamilovala. Posledný týždeň sme mali prvé tri dni menšie výlety po Wrexhame a jeho okolí. Poriadne sme si pozreli mesto, navštívili katedrálu vo Wrexhame, takisto sme si pozreli nejaký starý farmársky domček a previezli sme sa na loďke. Vo štvrtok sme dokončovali náš "film" a v piatok sme ráno robili takú super aktivitu v tímoch a pozerali film. Keďže to bol posledný večer, tak sa tolerovalo asi všetko a mohli sme byť hore aj do rána, čo sa, samozrejme, nestalo. Noci predtým väčšina až tak veľmi nespávala, takže som asi o štvrť na 1 odišla od kamaráta a pozerala som Pána prsteňov. Ako skvelý sobotňajší rozlúčkový budíček nám o pol 5 ráno začal hučať alarm, takže sme sa museli všetci vytrepať von pred intrák a mrznúť tam v pyžamách a podaktorí aj bosí. No vážne, kto si o pol 5 ráno robí jesť a spustí pri tom alarm?! Akože, WTF?! Pekný začiatok dňa. V sobotu sme sa už len balili, išli sme sa najesť do čínskej a hurá na letisko (nie, také hurá to nebolo). Let bol celkom fajn, až na to, že keď sme pristávali, tak ma neskutočne moc boleli uši. Čo vám viac poviem? Výlet to bol parádny, viac som spoznala spolužiakov, s ktorými som sa v škole nikdy moc nebavila, strávila som čas s kamarátmi a zistila som, že nemám až tak hroznú triedu, ako som si doteraz myslela. Vlastne som dospela k názoru, že moja trieda je celkom fajn. Ale áno, tento skvelý pobyt sa mi páčil, nakúpila som knihy, trávila čas s kamarátmi a spoznala som ďalší kus sveta. A samozrejme, získala som nejaké nové skúsenosti a uistila sa v tom, že sa do Británie raz určite vrátim. Takisto som sa vrátila s kopou skvelých spomienok, pri ktorých sa niekedy aj teraz zasmejem.

utorok, 1. decembra 2015

Narodeninovo-vianočno-akákoľvek súťaž


Ehm, viete, narodeniny mal blog už v júli. Takže, nezabite ma, ale stále som sa nedokopala k tomu, aby som odštartovala súťaž. Ja viem, už je december. A preto som sa rozhodla, že to bude kombinovaná súťaž. Dve by sa mi aj tak robiť nechcelo. A dvaja z vás sa budú môcť tešiť z vianočného darčeku navyše. Jednu cenu som venovala jam ktorá je anglická a naozaj fantastická knižka a druhú knižku mi poslalo vydavateľstvo Slovart (aj preto som sa rozhodla konečne spraviť tú súťaž, nech mi to tu doma neleží), ktorému touto cestou veľmi pekne ďakujem. Takže ceny sú nasledovné:

 

Pravidlá:
  • mať slovenskú doručovaciu adresu
  • zúčastniť sa môžete len raz (duplicitné vstupy mažem spolu s prvým)
  • súťaž trvá do 14.12. 2015 do 12:00 (ešte v ten deň vyhlásim víťazov a na druhý deň knihy pošlem)
Do komentára mi napíšte odpovede:
1. Ktorú knihu chcete v prípade výhry?
2. Keď už sú tie Vianoce, tak mi odporučte nejakú vianočnú knihu a napíšte prečo by som si ju mala prečítať. 
3. Ako sa chystáte tráviť vianočné prázdniny a celkovo sviatky?

Bonusové vstupy:
1. meno, pod ktorým ma sledujete cez GFC a FB (+2)
2. meno, pod ktorým sledujete vydavateľstvo Slovart na FB (+1)

Tak snáď sa vám ceny páčia a zapojí sa vás čo najviac. Samozrejme, ešte pridám nejaké drobnosti a záložky a knižky vám prídu zabalené vo vianočnom papieri, tak snáď počkáte do 24. a otvoríte ich až pod stromčekom. 


štvrtok, 19. novembra 2015

Len to nikomu nepovedz


Autor: Miroslava Varáčková
Počet strán: 240
Rok vydania: 2015
Vydavateľstvo: Slovart

Ivo má dvadsať a život pred sebou. Mladšia sestra Eva je jeho jediná slabosť, pre ktorú bez okolkov vytiahne do boja. Sedemnásťročná Eva je bratov pravý opak. Odkedy je terčom posmechu medzi spolužiakmi, snaží sa byť neviditeľná. No s jazvou na tvári a stigmou rodinnej tragédie sa uniká pred spolužiakmi len ťažko. Keď nevinné žartíky prerastú v priamočiaru tyraniu, Eva nachádza jedinú radosť zo života už len pri tanci. A tam jej osud uštedrí poslednú a najtvrdšiu ranu menom láska.

Mirku Varáčkovú vám určite nemusím predstavovať a určite ste niečo začuli aj o jej najnovšej knihe, ktorá vychádza už o pár dní. Len to nikomu nepovedz je silný príbeh o šikane, nádeji, láske a tanci. Mirka podáva krásne realistický a neskutočný príbeh o sedemnásťročnej Eve, ktorá to v živote nemala ľahké, žije len so svojím bratom a jej najväčšia vášeň je tanec. Znie to dobre, však? Presne tak, ako to znie, tak perfektné to naozaj je.

Určite ste postrehli, že Mirka väčšinou píše, ako ich ja nazývam, také tie"real life stories", ktoré vás chytia za srdce, možno rozplačú. Nie, neberte to ako citové vydieranie, pretože to tak naozaj nie je. Mirka podáva príbeh realisticky, pozerá sa na svet taký, aký je, jej hrdinky sú silné, inteligentné dievčatá, ktorým osud proste neprial. Pekne tam zakomponuje ten krutý osud, ale do toho primieša lásku, niekedy priateľstvo a tu máte hotové majstrovské dielo. Eva to v škole nemala vôbec ľahké. Kvôli jej jazve sa jej spolužiaci vysmievali a robili jej žartíky a všetky možné kraviny. Áno, niekedy je to sranda, keď je to myslené dobre. Ale jej spolužiaci boli čistá nenávisť a faloš a bezcitnosť a ja osobne by som im dopriala najmučivejšiu a najbolestivejšiu smrť, akú si dokážem predstaviť. Lenže stále tu bol Ivo. Veľký brat, ktorý mi miestami tiež išiel na nervy a niekedy sa tiež správal absolútne majetnícky a strašne otcovsky. Neskutočne Evu brzdil.

Nech je Ivo, aký je, v tomto divnom svete predstavuje moju jedinú istotu, jediný pevný bod, na ktorý sa môžem spoľahnúť. 


Jediná vec, ktorá sa mi na tejto knihe nepáčila, boli tí bezcitní spolužiaci, ktorí sa chovali tak, ako sa chovali a najprv niečo spravili a až potom mysleli na následky. Alebo na ne nemysleli vôbec. Páčilo sa mi, ako prirodzene sa vyvíjali postavy, vzťahy medzi nimi. Páčila sa mi aj romantická línia, ktorá bola síce nenútená, ale máličko rozprávková. Mirka nám takisto pekne postupne odhaľovala veci z Evinej minulosti, nevybalila to všetko naraz, ale ani nečakala do konca. Jednoducho povedané, budete sa všetko dozvedať práve včas. Keďže je knižka písaná z pohľadu Evy, ocitáme sa v jej hlave, čítame jej myšlienky a občas si možno pomyslíte, že sa utápa v sebaľútosti, že zbytočne preháňa, ale keď sa nad tým zamyslíte a vžijete sa do jej situácie, tak pochopíte, aké to naozaj je. Šikana nie je častá téma v knihách, resp. niekedy je, ale je tam nepodstatná. Je to len malý detail vo veľkom príbehu. A Mirka krásne poukázala na to, akí môžu byť mladí ľudia hrozní, keď chcú ubližovať. Vytvorila perfektne realistický príbeh, ktorý sa môže stať hocikomu z nás kedykoľvek. Alebo sa aj deje. Je to dosť smutné, že niektorí nemajú nič iné na robote, len urážať ostatných a vyvyšovať sa. Na druhú stranu knižka bola vcelku predvídateľná, teda ja som si myslela, že čo sa stalo/stane a mala som pravdu, ale to jej neuberá na kvalite. Mirkin štýl písania ospevujem asi v každej recenzii na jej knihu a tu to nebude inak, lebo je naozaj fantastický a číta sa neskutočne rýchlo. Ja som mala tých posledných 120 strán prečítaných za hodinu. Kniha je takisto plná veľmi pekných a pravdivých myšlienok a všetko spestrujú aj smsky s Eviným najlepším kamarátom, ktorý je vo Francúzsku. Sú vtipné a určite saa pousmejete. Mirka sa snažila aj takúto, dalo by sa povedať smutnú knihu spestriť aj humorom, nech to nie je až tak moc depresívne.

Nedoprajem im pocit víťazstva, neukážem, že ma pokorili. Udržím hlavu vzpriamenú a plecia vystreté aspoň pred ich očami, a ak bude najhoršie, zavriem sa na záchode a tam sa vyplačem. 

Len to nikomu nepovedz je jeden silný príbeh o nádeji, aj keď je človek v koncoch, o boji, ktorý sa zdá už vopred prehratý, ale človek aj naďalej bojuje, pretože má o čo bojovať. A ešte o láske, priateľstve, tanci a zároveň aj krutosti niektorých neinteligentne blbých idiotov, ktorých obľubou je navážať sa do ostatných. A ak máte podobný problém, tak sa s ním niekomu zverte. Nenechajte sa urážať a ubližovať si len kvôli bande idiotov. Takže áno, mňa nová kniha Mirky Varáčkovej určite oslovila a zanechala vo mne naozaj zmiešané pocity. Musela som si trochu premyslieť, čo sem napíšem, pretože na začiatku som sa nedokázala vyjadriť.


Veľmi pekne ďakujem Mirke Varáčkovej a vydavateľstvu Slovart za to, že som mala možnosť si túto knihu prečítať ešte v predstihu a odporučiť vám ju. 
Vy si o Eve budete môcť prečítať už čoskoro a to TU

štvrtok, 5. novembra 2015

Šepkajúca lebka


Autor: Jonathan Stroud
Originálny názov: The Whispering Skull
Séria: Lockwood a spol. 
Diel: druhý
Počet strán: 424 
Rok vydania: 2015
Vydavateľstvo: Slovart

Ubehlo šesť mesiacov od úspešného vyriešenia prípadu vreštiaceho schodiska v najstrašidelnejšom dome v Anglicku, no agentúra Lockwood a spol. stále balansuje na pokraji bankrotu. Anthony Lockwood trávi každú voľnú chvíľu zháňaním nových klientov a prípadov. Lucy sa nedokáže na nič sústrediť, lebo z pivnice sa ozýva tajomný hlas šepkajúcej lebky. Na obzore je však nový prípad: Pán Saunders si najme agentúru Lockwood a spol., aby preverila hrob tajomného viktoriánskeho lekára, ktorý sa vraj pokúšal rozprávať s mŕtvymi. Všetko by prebehlo hladko, nebyť Georgeovej zvedavosti... a tak z rakvy unikne nebezpečný duch a zmiznú vzácne artefakty. To všetko však môže mať na svedomí jedno veľké sprisahanie proti Lockwoodovi.

Londýn spal a v jeho uliciach sa zatiaľ voľne pohybovali vrahovia a prízraky. 

Jonathan Stroud sa už minulý rok predviedol svojou knihou Vreštiace schodisko, na ktorú namotal mnohých čitateľov. Teraz prichádza s pokračovaním, ktoré je ešte lepšie, namakanejšie a premyslenejšie. Takže si držte klobúky, pretože toto je jedna divoká strašidelná jazda. 

Príbeh znovu rozpráva Lucy, stále rovnako skvelá a odvážna. V príbehu sa však začnú viac objavovať aj agenti z Fittesovej agentúry, ktorí budú ako nápomocní tak aj otravní. Autor nám tu toho vysvetlí omnoho viac ako v prvej knihe a budeme mať možnosť nazrieť aj do sveta zberačov a čierneho trhu. Naši agenti majú pred sebou zaujímavý a nebezpečný prípad, ktorý je obalený tajomstvami, takže nebude ľahké sa s tým vysporiadať. Do toho sú tú ešte tie dvere, ktoré Lucy nedajú pokoj a šepkajúca lebka, ktorá so svojimi poznámkami vyvoláva u Lucy ešte väčšiu zvedavosť. Šialený doktor a jeho zmiznuté veci tomu nepomáhajú, pretože jeho nebezpečný vynález môže mnohých ľudí stáť životy a to Lockwood, Lucy a George nemôžu dopustiť. A tak sa púšťajú do nebezpečnej misie, ktorá ak sa nevydarí, tak naši agenti zrejme skončili. A Problém v Londýne bude omnoho väčší ako len pár duchov.

V dome nemusia byť nijakí návštevníci. Lenže jeho posledný vlastník zasvätil roky zlovestnému okultnému výskumu, takmer určite robil odporné experimenty, pri ktorých vyvolával duchov zosnulých, a napokon zomrel záhadnou osamelou smrťou. Nalejme si čistého vína - mali sme do činenia so spomienkami, ktoré nerozptýli obyčajný osviežovač vzduchu. 

V tejto knihe dostala viac priestoru aj postava Georgea, takže stredobodom pozornosti neboli len Lockwood a Lucy. Čitateľ sa dozvedel niečo viac o Georgovi, ktorý je vcelku veľmi zaujímavá postava. Keď ste čítali Vreštiace schodisko, mysleli ste si, že to je strašidelné? Tak potom sa tešte na toto. Pretože Šepkajúca lebka má v sebe toho omnoho viac, ako to vyzerá. Čakajte omnoho viac duchov, omnoho viac hrôzostrašných pohľadov a omnoho viac situácií, pri ktorých vám bude behať mráz po chrbte. Poviem vám, že mi nebolo všetko jedno, keď som to tu čítala pri stolovej lampe a okolo mňa bola totálna tma. Viete, ono táto kniha vyzerá nasledovne: na niečo prídu, akcia/lov/boj, prídu na ďalšiu stopu, akcia/lov/boj, slávnosť, znovu akcia a na konci totálne WTF moment, pri ktorom budete mať pocit, že sa vám to sníva alebo že v tej knihe chýba nejaký odsek. Autor nám to tak perfektne otvorene ukončil, že som myslela, že tú knihu asi vyhodím von oknom, pretože celý čas som čakal len na ten jeden moment a on ho proste len načrtne. Ako seriously?! Však si to prečítajte a budete chápať moje rozhorčenie. Vrátim sa o pár strán naspäť, kde bolo to celé vyvrcholenie deja. To som tiež len nechápavo pozerala, že čo to ten autor sakra stvára? Chce mi spôsobiť infarkt? Ako vidíte, naozaj je toto niečo úplne iné, ako Schodisko, ktoré bolo len začiatok jedného skvelého príbehu.

Keď je človek sám a zraniteľný, emócie sa obrátia proti nemu. Moje sa doslova zbláznili. 

Celá atmosféra knihy je absolútne napätá, poprepletaná tajomstvami a plná obrovskej akcie a zvratov. Všetko to spestruje Georgeov humor a sarkastické poznámky. Takže áno, čakajte niečo lepšie a premyslenejšie, akčnejšie, napätejšie, tajomnejšie, strašidelnejšie ako bolo Vreštiace schodisko. A jedna rada: určite to čítajte v noci, má to potom úžasnú atmosféru. Jonathan píše neskutočne skvelo a dokázal vystavať úžasný príbeh. A taká čerešnička na torte: ak máte radi seriál Supernatural, tak toto sa vám jednoznačne páčiť bude. U mňa máte na túto sériu odporúčanie všetkými desiatimi prstami. Číta sa to rýchlo, je to plné akcie a nebudete sa vedieť odlepiť, kým neskončíte. A ja sa strašne veľmi teším na trojku a pevne dúfam, že ju Slovart vydá.


Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart
Vy si ju môžete kúpiť TU


sobota, 31. októbra 2015

Mesačná chvastačka - október 2015


Október u mňa nebol na knihy až tak bohatý. Teda bol, ale nie počtom. Do knižnice mi pribudlo 6 kúskov + 2 ďalšie tie tenučké klasiky z Nového času. A čo sa týka čítania, tak to bolo omnoho lepšie ako v septembri, ale stále nie som úplne spokojná. A uvidím, ako to bude v novembri so všetkým, keďže idem na tri týždne na stáž do Walesu, tak netuším, či tu niečo pribudne alebo zostane blog pustý. Uvidíme, aký tam bude internet. Prekvapivo som za október nekúpila ani jednu jedinú knižku, čo sa mi už pekne dlho nestalo, ale za to som mala meniny, takže som dostala pár úžasných kúskov. 

Darované knihy: 
Ako prvé mi mamina dala tie dve z Nového času a to sú: Ženský zákon a Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali. A potom mi rodičia kúpili dve knihy, ktoré som chcela už strašne strašne dlho a keby mi ich nekúpia oni, tak si ich určite objednám sama. Prvá je The Assassin's blade od Sarah J. Maas, čo je novela k Trónu zo skla, kde je 5 príbehov, ktoré sa stali ešte pred udalosťami v jednotke a pred Endovierom, takže sú to príbehy, keď bola Celaena ešte stále najznámejšou Adarlanskou vrahyňou. Neskutočne sa na to teším! Druhou knižkou je Frostfire od Amandy Hocking. Túto knihu som takisto chcela strašne dlho, pretože autorkina séria o Tryloch bola skvelá, takže teraz sa chystám zohnať si všetky knihy od autorky (už bolo načase). A má to neskutočnú obálku. A posledný, najúžasnejší a najskvelejší darček je nové ilustrované vydanie Haryho. Yayyy! Mala som neskutočnú radosť a tá kniha vyzerá totálne perfektne! 


Knihy na recenziu: 
Tento mesiac sa činil Slovart. Konečne vyšla dlhoočakávaná novinka Dám ti aj slnko. Táto kniha bola totálne perfektná, úžasná a neskutočná a vy si ju proste prečítajte. Viac sa dočítate TU. Už v septembri (?) vyšlo pokračovanie jednej série o duchoch a ja som sa na to strašne tešila. Takže ďalší prípad agentúry Lockwood a spol. je Šepkajúca lebka. Zrejme ju začnem čítať dnes večer, keď už je ten Halloween, tak nech sa trochu bojím. A posledná kniha je od e-shopu Pre Školy a je to pokračovanie jednej skvelej série, ktorej u nás vyšli len 4 diely. Áno, hovorím o sérii Hraničiarov učeň a jej piaty sa volá Výkupné za Eraka. Už sa na to teším a zrejme to prečítam ešte tento týždeň.


Všetky spolu:
Nie je ich moc veľa, ale ja sa zo všetkých tak strašne teším, takže mi to vôbec nevadí. Ale v novembri toho bude určite viac. Veď uvidíte. 


piatok, 30. októbra 2015

Dám ti aj slnko

"Kvôli tebe som sa vzdala celého sveta. Slnka, hviezd, oceánu, stromov, všetkého."


Autor: Jandy Nelson
Originálny názov: I'll give you the sun
Počet strán: 352
Rok vydania: 2015
Vydavateľstvo: Slovart

Dvojčatá Jude a Noe znamenajú jeden pre druhého všetko. Keď majú trinásť, Jude príde na to, že je krásna a Noe, že je gej. Noe miluje okrem sestry už len kreslenie a robí všetko pre to, aby sa dostal na prestížnu umeleckú školu. Jude zamestnávajú viac chlapci. O tri roky je všetko inak. Na školu snov sa dostala Jude, ale je z nej utiahnutá sivá myška, čo sa skrýva za svoje obrazy. Z Noema sa stal pártyboy a lámač babských sŕdc. A ich mama je mŕtva. Dvojčatá spolu ledva prehovoria a ani jeden vlastne nevie prečo. Neuvedomujú si, že každý z nich tvorí len polovicu príbehu, a keby si k sebe našli cestu, dokázali by poskladať svoj svet dokopy, získali by druhú šancu na šťastný život.

Niektorým ľuďom je asi súdené ocitnúť sa v jednom príbehu.

Neskutočné. Nemám slov na túto knihu, proste tu sedím s rozpísanou recenziou a neviem čo napísať. Pretože Jandy Nelson spravila tento obyčajný príbeh tak neobyčajným a krásnym, že vás to bude pri srdiečku hriať ešte ďalších pár dní, mesiacov, možno aj rokov. Lebo verte mi, na túto knihu len tak ľahko nezabudnete.

Noe a Jude sú skvelá dvojka. Majú medzi sebou úžasný vzťah, ktorý by chcelo mať mnoho súrodencov. Bolo neskutočné sledovať to, ako sa majú radi a pritom mali chvíle, keď sa neznášali a robili všetko pre to, aby si navzájom ublížili. A potom zase boli kamaráti. Príbeh rozprávajú obaja. Noe v dobe, keď mali 13 a prichádzali do najhoršieho obdobia puberty a spoznávali sami seba a Jude o tri roky, keď sa všetko zmenilo - ich mamka zomrela a dvojčatá sa odcudzili. Nemôžem povedať, čo sa mi páčilo viac, pretože obaja boli skvelí rozprávači a milujem štýl písania Jandy Nelson. Na obale knihy je napísané "Autorka rovnakého kalibru ako John Green, Gayle Forman a Rainbow Rowell." S poslednými dvoma súhlasím, ale od tohto má John Green taaak ďaleko, ako Antarktída od Arktídy. Pretože Johnove knihy majú byť tie, ktoré vás donútia plakať, pretože sú smutné. Ale toto...toto nebolo ani tak smutné ako krásne a tu budete plakať jedine preto, že to bolo tak krásne a silné. Ale áno, osloví vás to ak ste fanúšikom Johna, ale určite aj ak ste fanúšikom Pána prsteňov a čohokoľvek iného.

Na rozdiel od väčšiny ľudí sme boli spolu od prvých buniek, spolu sme prišli na svet. Preto nikto nezbadá, že Jude rozpráva aj za mňa, že vieme hrať na klavíri iba štvorručne, a nie každý zvlášť, preto si nemôžeme strihnúť, lebo sme ani raz za trinásť rokov nezvolili každý inak. Dvakrát kameň, dvakrát papier, dvakrát nožnice. 

Pri čítaní tejto knihy som mala pocit, že žijem spolu s postavami, spoznávam svet ich očami, čelím ich problémom. Po celý čas čítania som tú knihu nechcel odložiť a bolo mi fuk, že musím ísť do školy, musím ísť spať lebo ráno nevstanem. Pretože Noe a Jude ma k sebe pripútali a nechceli pustiť a samozrejme, ani ja som nechcela pustiť ich. Už dlho som nečítala tak skvelý príbeh napísaný tak realisticky. Pri tejto knihe uvidíte, aké to je, keď z tej knihy priam ide život, keď tá kniha sama žije. Toto je jeden úžasný zážitok, ktoré vo mne zanechal toľko pocitov, že som si musela dať deň pauzu. Nedokázala som sa o tejto knihe vyjadriť hneď. Dám ti aj slnko je nádherný príbeh o rodine, súrodencoch, priateľstve, dospievaní, ťažkých rozhodnutiach, prvých láskach a prvej žiarlivosti, o tajomstvách, láske, zlomených srdciach a zlomených ľuďoch.. A o svete - o slnku, hviezdach, kvetoch, oceánoch. Dôležitú rolu takisto zohráva umenie. Noe bol perfektný maliar a Jude dalo by sa povedať, že bola sochárka, aj keď najprv sama nevedela, čo chce. Možno sa vám bude zdať, že táto knižka je ako väčšina kníh zaoberajúcich sa podobnou alebo tou istou témou, ale nie. Táto kniha je jedinečná, pretože tie ostatné len čítate. Túto knihu žijete a prežívate. V jednu chvíľu ste šťastní, tú ďalšiu smutní, potom plačete a potom sa smejete. A stále dookola.

Vťahujeme ich do seba, robíme rozhodnutia, dobré aj zlé, všeličo zbabreme, ideme ďalej, strácame rozum, nachádzame rozum, rozpadáme sa, ľúbime, žialime, dospievame, unikáme pred svetom, vrháme sa do sveta, vytvárame veci a rozbíjame ich. 

A tu vidíte dôvod, prečo táto kniha získala prvé miesto v mojich top knihách tohto roka. Bez mihnutia oka som počas čítania vedela, že to dostane. Nezáleží na tom, či ste starí, mladí, v najhoršej dobe puberty. Je to úplne jedno, pretože Dám ti aj slnko s jej neskutočne krásnym a silným príbehom si vás získa. NoeaJude si vás získajú. A aj Jandy Nelson jej skvelým štýlom písania. A aj kniha, ktorá vyzerá krásne aj esteticky, hlavne vo vnútri. Ak váhate, tak neváhajte. Jednoducho si tú knihu kúpte alebo požičajte a prečítajte ju. Určite sa zaradí medzi vaše top knihy. A ja som strašne rada, že som sa k nej dostala, aj keď som zo začiatku bola trochu na vážkach. Teraz si môžem ísť písať zoznam, komu tú knihu v pondelok v škole strčím do rúk.


Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart
Vy si ju povinne kúpte TU za super cenu. 

sobota, 17. októbra 2015

Bohovia Olympu: Krv polobohov


Autor: Rick Riordan
Originálny názov: Heroes of Olympus: The blood of Olympus
Séria: Bohovia Olympu
Diel: piaty
Počet strán: 480
Rok vydania: 2015
Vydavateľstvo: Fragment

Posádka lietajúcej lode Argo II vypláva na svoju poslednú, najťažšiu výpravu.
Siedmich polobohov z dávneho proroctva čaká boj s Gigantmi, ktorí chcú priviesť späť na svet bohyňu Gaiu. A to by znamenalo koniec nielen hrdinov, ale aj celého ľudstva. Na Long Islande sa zatiaľ schyľuje k bratovražednému boju. A pomoc je na druhom konci sveta, odkiaľ sa Nico s Reynou vydávajú na putovanie s Aténou Parthenónskou.
Zmieri legendárna socha tábory polokrvných? Krutá matka Zeme sa preberá z dlhého spánku a na prebudenie jej chýba jediné - krv dvoch ľudí, ktorá skropí grécku svätyňu. Krv polobohov...


Rozlúčky bývajú ťažké. A presne taká je moja rozlúčka s touto úžasnou sériou. Pretože toto bola dôležitá etapa môjho čitateľského života. Svet Percyho Jacksona bol úžasný, plný nástrah, výprav, dobrodružstiev, bitiek a samozrejme gréckych a rímskych bohov. Toto bolo epické finále, ktoré zavŕšilo jeden úžasný a premyslený a najoriginálnejší príbeh, aký som kedy čítala. Rickova fantázia a humor sú dve neskutočne fantastické a obdivuhodné veci, ktoré v týchto knihách naplno využil a ja sa už neviem dočkať jeho ďalšej série.

V tejto knižke som sa konečne dočkala rozprávania príbehu z pohľadu Nica di Angela, ktorý je jedna z najlepších postáv v celom Percym. Takže áno, čitateľ má konečne možnosť spoznať ho omnoho lepšie a dozvedieť sa aj niečo z jeho minulosti, ktorá bola vždy vcelku pestrá. Takisto sa dozvieme niečo aj o rímskej prétorke Reyne, ktorá tiež už čo-to prežila. Leo bol znovu totálne neskutočný, zachraňoval situáciu a vytváral šialené vynálezy, ktoré im párkrát zachránili krky. Jasona som si trochu viac obľúbila (konečne) a Piper mám stále strašne rada. Frank mi je stále celkom nesympatický a Hazel je proste len fajn. A Percy s Annabeth sú stále rovnako neskutoční a skvelí. A tréner Hedge je proste stále Hedge, ktorý by každého najradšej zbil.

Leo sa začínal škeriť. Nemohol si pomôcť. Jasné, majú iba desať dní, aby zabránili Gigantom prebudiť Gaiu. Jasné, môže umrieť, kým sa dočká večere. Ale miloval tvrdenie, že je niečo nemožné. Akoby mu niekto podal šľahačkovú tortu a povedal, že sa s ňou nesmie obhadzovať. Takej výzve sa jednoducho nedalo odolať. 

Proroctvo siedmich sa pomaly, ale isto začína napĺňať a myslím, že si to už začínajú poriadne uvedomovať aj naši siedmi hrdinovia. Atmosféra na lodi Argo II je teda trochu napätejšia, aj keď Leo sa to snaží zachraňovať ako najlepšie dokáže. Blíži sa k vojne medzi Táborom Jupiter a Táborom Polokrvných, pokiaľ Nico s Reynou včas nedopravia Aténu Partheónsku na Vrch polokrvných. A posádka Arga II sa musí čo najskôr dostať do Atén, aby zabránili v prebudení Gai. Lenže veci sa, samozrejme, skomplikujú a naši hrdinovia budú počas tej cesty bojovať a nie raz a budú musieť získať dôležitý nápoj, ktorý by ich nakoniec možno dokázal zachrániť. Už ten názov vypovedá o tom, že to bude krutá bitka a možno bude znamenať pre niektorých aj smrť. Ja vám nepoviem, ako to je. Dočítate sa. Ale táto knižka bola po celú dobu plná obrovskej akcie a bojov, pri ktorých som tisíckrát zabudla dýchať a nedokázala som uveriť tomu, čo som čítala. A ten koniec bol strašný. Tam mi Riordan totálne vyrval srdce z hrude, pokrčil ho do guličky a odhodil niekam za oceán. Lebo ako mohol hento spraviť? Preboha veď to bolo také hnusné a kruté a smutné. Vôbec som neverila, že to dopustil. Chýbala mi tu však nejaká kapitola akože "o 10 rokov" alebo niečo také. Aby čitatelia vedeli, ako nakoniec tie postavy skončili. Takéto niečo tam naozaj mohlo byť. Každopádne, inak bolo toto dokonalé, ako každá Rickova kniha.

Z ampliónu zadunel Leov hlas: "VZDAJTE SA! STE OBKĽÚČENÍ BOMBASTICKÝM BOJOVÝM STROJOM!" 
Gigant Enkelados zúrivo zavyl: "Valdez!" 
"ČO JE, JEDNOROŽEC?" zadunel Leov hlas. "PEKNÁ DÝKA, ČO MÁŠ V ČELE." 

Takisto ako Vojna bohov, tak aj Krv polobohov mala epický záver, ktorý si zapamätáte ešte dlho. Rick je majster svojho remesla a dokáže čitateľov zaujať. A oni si ho zamilujú, pretože jeho príbeh je akčný, originálny, plný humoru, nápaditý a jedným slovom podľa mňa dokonalý. Ani neuvažujte nad Percym, jednoducho sa do neho pustite, pretože sami zistíte, aký je to fantastický a premyslený príbeh so skvelými postavami, úžasnou zápletkou a očarujúcim svetom. Som si viac než istá, že som túto sériu nečítala naposledy a určite si ju užijem rovnako ako po prvýkrát. Proste si to prečítajte a sami uvidíte, o čom tu celý čas hovorím.


Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Fragment
Vy si ju môžete kúpiť TU


nedeľa, 11. októbra 2015

Príď sa so mnou rozlúčiť


Autor: Cynthia Hand
Originálny názov: The last time we say goodbye
Počet strán: 357
Rok vydania: 2015
Vydavateľstvo: CooBoo

Kedysi bola Lexie naozaj šťastná – mala skvelého priateľa, chápavých rodičov a pohodového brata, s ktorým si vždy užila kopec zábavy a za každých okolností sa naňho mohla spoľahnúť. Patrila medzi najlepšie študentky a nechýbali jej ani kamaráti s podobnými záujmami. Všetko jednoducho klapalo. Teraz je z nej však len dievča, ktorého brat je mŕtvy. Lexie sa snaží dať svojmu životu po smrti Tya nový zmysel, no len ťažko sa jej darí prehrýzať vlastným smútkom a výčitkami. Napokon však objaví odkaz, ktorý Ty po sebe zanechal a ktorý by azda všetkým jeho blízkym mohol pomôcť urobiť krok ďalej.


O Cynthii Hadovej ste už určite počuli, najmä vďaka jej sérii Nadpozemská. Aj vzhľadom na to, že mám averziu voči anjelom, aj tak sa mi táto kniha páčila. A keď som sa dozvedela, že napísala contemporary, tak som ju musela mať vo wishliste, pretože vyzerala naozaj dobre. A verte mi, že aj bola.

Lexie je obyčajné dievča, ale neobyčajné na nej bolo, že milovala matematiku. A veľmi dobre viete, ako je to s väčšinou sveta a matikou. Do tej väčšiny sa rátam, samozrejme aj ja, lebo matiku neznášam z celého srdca. Ale Lexie matiku milovala, plietla ju všade. Povedali by ste, že vám to možno bude vadiť, ale nebude. Lenže jedného dňa sa jej brat proste zabije a Lexie bude mať odvtedy okolo seba ľudí, ktorí jej želajú sústrasť, ľutujú ju. Ona to však nechce. Jej matka je z Tya totálne na dne, otec ma druhú ženu, takže všetko ostáva na Lexie. Jej psychológ jej poradí, aby si písala denník alebo proste písala listy nejakému neznámemu prijímateľovi, A tak knižku spestrujú tieto listy a zároveň aj normálne dianie v Lexienom živote. Postupne Lexie spoznávame, skúmame a spolu s ňou zisťujeme, prečo sa Ty zabil. Lexie tiež rieši svoj ľúbostný život, ktorý tiež nie je najjednoduchší, musí si zvykať na všetky ľútostivé pohľady spolužiakov, susedov a ako vidíte, naozaj to nemá všetko ľahké.

Nepriťahoval ma ani tak jeho vzhľad, lebo jeden čas mal ozaj škaredé akné, nosil strojček a bol samá ruka, samá noha. Ale predsa ma niečím zaujal. Páčilo sa mi, že sa dokáže nadchnúť pre Tolkiena, kvantovú fyziku a Pána času. Stále nachádza čaro vo veciach, ktoré väčšinu tínedžerov do osemnástky prestanú baviť. 

Cynthia Hand má skvelý štýl písania, ktorý sa číta rýchlo a je svieži. A táto knižka je niečo skvelé. Premyslená, nezvyčajná, krásna, silná a plná krásnych myšlienok. Toto je jeden z tých príbehov, ktoré sa vám môžu stať hocikedy, stačí len, ak sa niečo pokašle. Cynthia v tejto knižke dokázala čitateľa vtiahnuť do deja, donútiť ho smiať sa, plakať, ľutovať Lexie. Dokázala donútiť čitateľa ten príbeh prežívať a podaktorých určite emočne vyšťaviť (nemusím pripomínať, že to sa mne nestane že). Nadpozemská bola oproti tomuto nič. Aspoň pre mňa. Toto bolo omnoho lepšie, omnoho precítenejšie a totálne reálne. Väčšinou nečítam poďakovania, ale tu som ani neviem prečo začala a dozvedela som sa, že autorka takisto stratila brata, takže podľa mňa do tej knihy vložila dosť veľký kus seba a svojho smútku z tej doby. Takisto autorka vytvorila silnú, statočnú hrdinku, ktorá sa aj napriek všetkému, čo jej živote priniesol nevzdávala a bojovala ďalej. Áno, stratila brata, ale to je život a tým, že bude stále smútiť alebo mať depresie jej brata naspäť neprinesie. Lexie nebol hrdinka, ktorá sa neustále ľutuje. Išla ďalej aj cez všetky prekážky, vedela, čo má od života čakať, ale zároveň si ho vedela aj užiť, keď bolo treba. Takže áno, jednoznačne u mňa má autorka neskutočný obdiv, že to takto úžasne dokázala napísať a myslím, že keby píše viac kníh tohto žánru, tak sa stane jednou z mojich najobľúbenejších. Lebo táto kniha je proste krásna, originálna, má hĺbku.

Čas plynie. Na tom človek nič nezmení. Bez ohľadu na to, čo sa stane, a hoci sa vám zdá, že váš život v istom okamihu zamrzol, čas beží ďalej. 

Čo viac dodať? Mne tento príbeh perfektne sadol, veľmi sa mi páčil a myslím, že ak ste čítali aj Nadpozemskú, tak sa bude páčiť aj vám, pretože viete, ako Handová skvelo píše. A určite od nej skúste iný žáner. Pretože toto je jeden krásny, silný príbeh, plný lásky, smútku a šťastia zároveň, príbeh priateľstiev a mnohých spomienok, ktoré sa týkajú práve Tya. Nechýba mu humor, ktorý to pekne spestruje a takisto zápisky z denníka, ktoré vás určite zaujmú. Určite vám túto knižku odporúčam. Možno sa aj vy zamyslíte nad životom a vecami, ktoré sú dôležité. Lebo táto knižka vo vás zanechá svoju stopu.


Za knihu veľmi ďakujem internetovému kníhkupectvu Pre Školy.
Vy si ju môžete kúpiť TU